Vitajte na mojom blogu My Fantasy Writing. Nájdete tu moje poviedky, epickú hudbu, obrázky atď. Budem Vám vďačný za úprimné komentáre a hodnotenie. Váš Dan ;)






Čas si nás bude pamätať - 1. kapitola - Plášte v temnote

21. června 2012 v 22:51 | Dan |  Čas si nás bude pamätať

1. kapitola

Plášte v temnote


Na horizonte ešte stále svieti zapadajúce slnko. Svetlo má červený nádych. Silné slnečné lúče zafarbujú hory, rastliny a kamene do krvavej farby. Stromy vrhajú dlhé tiene na rozkvitnuté lúky pod pahorkami. Medzi jemnou zelenou trávou rastú kvety, ktoré na seba upriamujú pozornosť svojimi pestrými farbami . Pofukuje jemný vietor, ktorý hladí všetko čo sa mu pripletie do cesty. Kvety a stromy sa kolíšu v jeho rytme. Na oblohe sa začínajú zjavovať hviezdy a mesiac, ktorých jas je utláčaný červeným slnečným svetlom. Vedľa krásnych lúk ležia žlté obilné polia pripravené na žatvu. V obilí šuchocú diviaky a zajace, ktoré sa skrývajú pred prichádzajúcou tmou. Na lúkach sa pasú a pobehujú srny. Chystajú sa na spánok. A nie len ony.
Na pahorku stojí veľká kamenná pevnosť. Okrúhle múry vysoké niekoľko metrov sú zo severu chránené horami a skalami. Valcovité veže hľadiace na okolitú krajinu sú rozmiestnené po celých hradbách, najmä na južnej strane, kde je jediná cesta, ktorou sa dá dostať k pevnosti. Neveľká, dobre opevnená brána sa nachádza medzi najväčšími z nich. Odtiaľ smeruje malá vyšliapaná cestička cez polia až do lesa.
Po ceste kráčali dve postavy, zahalené v dlhých tmavých plášťoch a s kapucňami na hlave. Neprehovorili medzi sebou ani slovo. Blížili sa k pevnosti, až ich pred bránou zastavil hrubý hlas.
"Stáť!" skričal muž, stojaci nad nimi na bráne. "Už ani krok!"


"Nie sme nepriatelia," obhajoval sa muž v kapucni. " Hľadáme nocľah!"
Strážnik skláňajúc sa z brány, si premeral dvoch tajomných mužov.
"Dobre, môžete vojsť," zmenil názor a kývol hlavou.
Brána sa s rachotom otvorila a pred mužmi sa objavila mohutná postava, v bielej halene, s pancierovým brnením na ramenách a hrudi, s lukom v ruke a mečom zasunutým v pošve na opasku.
"Prepáčte, ak som vás vystrašil, no musíme byť ostražití," ospravedlnil sa strážnik. " Vítam vás v pevnosti Aramus. Musíte byť uťahaní, po dlhej ceste až sem. V centre pevnosti nájdete hostinec. Opýtajte sa tam."
Mužom v kapucni nebolo vidieť do očí. No strážnik si aj napriek tomu všimol, že len jeden z nich sa dá nazvať zdatným mužom. Druhý, ktorý bol trochu nižší, bol rozhodne mladší. Síce sa blížil k veku dospelosti, no stále to bol len chlapec. Druhý zase pôsobil až príliš mužne. V plášti sa skrývalo mohutné, svalnaté telo. Mužný hlas naháňal husiu kožu hneď po prvom slove. Na zahalenej tvári sa dala všimnúť len pekne upravená, na krátko zostrihaná brada. Jeho hodvábny plášť si prežil svoje. Na chrbte mu visel o batoh pripevnený kovbojský klobúk. Ten bol v porovnaní s plášťom veľmi zachovalý, akoby bol len teraz vyrobený.
"Ďakujem," poďakoval muž spod kapucne, "my si už poradíme."
Strážnik prikývol a ustúpil im z cesty. Vyšplhal po rebríku, a opäť zaujal svoje miesto na stráži.
Muž a chlapec sa pohli smerom k stredu pevnosti.
"Maj oči na stopkách, nesmieš nikomu dôverovať," varoval muž chlapca. "Nikdy nevieš, odkiaľ sa vyrúti nejaký vrah alebo šialenec."
"Viem, Chris. Vravíš mi to zakaždým," poznamenal chlapec.
"Garrett, pochop, že sa ťa len snažím chrániť. Sľúbil som to našim rodičom."
"Prepáč. Chápem, že sa o mňa bojíš. Vieš dobre, že si to vážim. Len ma niekedy prestáva baviť počúvať to isté dookola."
"Dobre. Pokúsim sa to zmierniť. Ale už dosť rečí. Musíme si dávať pozor."
"Rozumiem," poslúchol.
V tichosti kráčali po dláždenej ceste. Vôkol stáli budovy postavené z bieleho kararského mramoru. Z niekoľkých okien svietilo na ulicu slabé svetlo a osvetľovalo temne plášte kráčajúcej dvojice. No aj napriek žiariacim budovám a jemným svetlám bola ulica zahalená tmou. Bolo vidieť len na niekoľko metrov, a kto mesto nepoznal, mohol veľmi ľahko poblúdiť. Mesiac sa skrýval za vysokými, mohutnými horami, ktoré sa týčili nad pevnosťou, preto bola noc ešte temnejšia.
Garrett nečakane zastavil a zahľadel sa na budovy.
"Odkiaľ majú toľko mramoru?" opýtal sa.
Chris zamyslene odpovedal: "Nemám ani poňatia."
Garrett sa priblížil k jednému z domov a prešiel prstami po múre.
"Je veľmi hladký," žasol nad krásou mramoru.
"Nech ho majú odkiaľkoľvek, majú veľké šťatie," poznamenal Chris. "Možno niečo zistíme v hostinci. No teraz sa musíme poponáhľať."
"Už idem, braček," smial sa Garrett z Chrisovej netrpezlivosti.
"Zrazu som ti braček? Chlapček sa asi bojí tmy," provokoval Garretta.
"Nie, ale chlapček nechce nechať bezbranného dedka samého uprostred tmavej ulice, " vrátil mu to Garrett.
"Hej! Mám len 26," so smiechom sa obhájil Chris a udrel brata do ramena.
"Veď vravím. Dedko. Aj silu máš ako starec."
Garrett sa rozbehol po ulici.
"Čo je? Dedko nevládze?" obrátil sa a vysmieval sa Chrisovi.
Chris sa poobzeral okolo, a keď videl že vzduch je čistý, a nič nehrozí, zakričal na Garretta: "Nie, len ti dávam náskok."
Rozbehol sa za ním, a za pár sekúnd ho dobehol. Bolo vidno, že je to veľmi šikovný muž. Zložil brata na zem a sadol si na neho.
"Tak čo, chlapče? Porazí ťa obyčajný dedko?" so smiechom sa spýtal a začal bratovi vykrúcať ruky.
"Dobre, dobre. Vyhral si," vyhlásil Garrett, "no stále si len dedko."
Chris mu vykrútil ruky ešte viac a pozrel na brata spýtavým pohľadom.
"Dobre, už dosť. Si veľmi šikovný dedko."
"To znie lepšie," usmial sa Chris a vstal.
Podal Garrettovi ruku. Garrett ju prijal, no keď sa dvihol Chris ho znova zhodil na zem.
"Chlapčeka mohli naučiť chodiť," rozosmial sa Chris a rozbehol sa. "Vstávaj, centrum a hostinec sú už určite blízko, počujem ruch."
"Už idem," vstal a znudene vykročil ku Chrisovi.
"Garrett, trochu života do toho," popohnal ho brat.
"Veď dobre," pridal do kroku.
Postupovali rýchlo a ani si neuvedomovali, že robia hluk. Nevedeli sa dočkať toho, ako vyzerá centrum. Hluk bol intenzívnejší, lákal ich čoraz viac, no centrum stále nebolo na dohľad.
Asi po sto metroch sa pred nimi objavil muž, opierajúci sa o stenu s prekríženými rukami. Chris prudko zastavil, pretože muž vyzeral nebezpečne. Keď ich uvidel postavil sa im čelom. Na opasku mu visela malá železná sekera a na chrbte mal prehodený samopal. Mal odetý čierny kabát, a pod ním biele tričko. Sivé maskáčové nohavice boli poškodené rokmi a ťažkými bojmi. Hlavu mal vyholenú a tvár zarastenú s malou upravenou bradou podobnou Chrisovej. Z tmavých čiernych očí vyžarovala odvaha a tvrdosť. Nemalý nos a tenké pery dodávali jeho výzoru ešte viac rešpektu. Chris a Garrett na muža hľadeli. Starší brat bol pripravený tasiť zbraň.
"Tú zbraň radšej nevyťahuj," radil mu muž, "zastrelil by som ťa skôr, ako by si stihol z plášťa vytiahnuť ruku."
Garrettovi z muža prešli po chrbte zimomriavky.
"Čo od nás chcete?" rázne sa opýtal Chris.
"Čo od vás chcem? Nič. Len tu stojím," pokojným hlasom odpovedal tajomný muž a vykročil ku ním.
"Kto ste?"
"Nezdá sa ti že kladieš priveľa otázok?"
"Len sa uisťujem." Odpovedal Chris.
"Tak k veci," začal cudzinec. "Odpoviem vám na vašu otázku. Som žoldnier. Chcem vedieť či nehľadáte sprievod. Vyžadujem slušnú sumu, ale aj to je málo oproti mojej kvalite. Pri mne sa nemusíte ničoho báť," pozrel Chrisovi do očí.
Chrisovi padol kameň zo srdca, že muž nemá zlé úmysly a odpovedal: "Nie. Plánujeme sa tu zdržať."
"Čo je to za zbraň?" opýtal sa Garrett nečakane.
Chris na neho chvíľkovo zazrel. Chcel ho upozorniť, no prerušil ho muž stojaci oproti.
"To je SA58 OSW, moja najobľúbenejšia automatická puška."
"Máte ich viac?" s úžasom položil Garrett ďalšiu otázku.
"Samozrejme. Som vždy na cestách, a na cestách sa stále naskytne príležitosť na získanie nového vybavenia. Často vás prepadnú nejakí banditi, alebo ju len tak nájdete na zemi. Niekedy aj s jej mŕtvym vlastníkom," vysvetľoval muž.
"Garrett, už dosť otázok!" zarazil ho Chris.
"Len ho nechajte, zvedavosť mu v tomto svete pomôže. Môže sa dozvedieť veľa užitočných vecí," ubezpečil Chrisa. "Žijem v pevnosti Aramus už dlhý čas. Vlastním tu malý obchod so zachovalými zbraňami a ostatnou výbavou. Ak mate záujem, poviem vám kde ho nájdete."
"Nemáme peniaze na rozhadzovanie," zastavil Chris obchodnú kampaň.
"Ako chcete," povedal cudzinec, "zišli by sa vám na cestách."
"Vravím, že sa tu istý čas zdržíme!" oznámil Chris ráznym hlasom a pozrel na Garretta. "Myslím, že by sme mali pokračovať v ceste."
"A kam máte namierené?" spýtal sa cudzinec.
"K centru," vysvetľoval Chris, "chceme si v hostinci zaobstarať príbytok."
"Lenže môj brat trochu poblúdil," poznamenal Garrett.
Chris nepríjemne zazrel na brata, no keď videl, ako sa popod fúz smeje, zasmial sa aj on.
Muž na nich prekvapene pozrel a hneď ich uviedol do obrazu: "Tak to kráčate zlým smerom. Zvukom sa v tejto pevnosti veľmi neriaďte. Nezdalo sa vám náhodou, že hluk počuť stále z inej strany?"
"Áno, no vždy som na rázcestí odbočil za zvukom," Chris súhlasil a prikývol.
Muž na Chrisa zazrel so smiechom v očiach a zasmial sa : "Takto by ste centrum mohli hľadať aj do rána. Táto pevnosť je dosť malá, no hlavne okrúhla. Centrum nie je doslova centrum pevnosti. Nachádza sa pri východnej hradbe. Od múrov sa ten obrovský hluk odráža každým smerom. Preto ste ho zakaždým počuli niekde inde. Ešte, že to je tak len s hlukom z centra. Ak by to tak bolo v prípade útoku, bola by to pre nás veľká nevýhoda."
"To by mi nenapadlo," priznal Chris a pozrel na Garretta, " mal si pravdu , Garrett. Trochu som zablúdil."
Obaja sa zasmiali, no prerušil ich cudzinec: "Takže Garrett. Moje meno je Cooper. Ale tu ma veľa ľudí volá podľa môjho živobytia. Žoldnier. Volajte ma ako chcete. A vaše meno?"
Chris zaváhal no nakoniec odpovedal: " Volám sa Christopher. Teší ma. A myslím, že ťa budem volať Cooper. Tak sa predsa voláš nie? Mňa v pohode volaj Chris."
"Budem ťa volať Christopher. Tak sa predsa voláš nie?" zopakoval po Chrisovi a zasmial sa.
"Myslím, že kapucne už nebudeme potrebovať," zahlásil Chris a dodal so smiechom. "Máme ochrancu."
Chris a Garrett si dali dole kapucne a podali si ruky s Cooperom. Chrisova ruka siahla za chrbát a uvoľnila klobúk z batohu. Nasadil si ho na hlavu s hrdosťou.
Cooper na kovbojský klobúk vypleštil oči: "Odkiaľ máš ten klobúk? Je kvalitný. Takýto dnes už len ťažko nájdeš. A tebe sadne ako uliaty. Akoby ho vyrobili len pre teba."
"Mám ho od môjho otca," so cťou povedal Chris.
Cooper naznačil hlavou poklonu: "Nech ho tvoj otec získal kdekoľvek, zaslúži si rešpekt. Dnes je vlastniť takýto klobúk rarita. Poznal som len jedného, ktorý takýto klobúk mal. Zvláštne ako sa všetky vytratili."
"Vďaka," poďakoval a so smútkom na perách pokračoval. "No náš otec už nežije. Zomrel pri útoku na karavanu."
"To je mi ľúto. Prepáč," ospravedlnil sa Cooper.
"To je v poriadku," zamráčil sa Chris, "prepadli nás na ceste do Frosgamu. Hádam poznáš túto neporaziteľnú pevnosť."
"Samozrejme, že poznám," prikývol Cooper. "Tvoj otec bol obchodník? Alebo máš na myslí nejakú inú karavánu?"
"Bola to obchodná karavána, ale môj otec obchodníkom nebol. Bol to bojovník. Ako každý v dnešnom svete. No on bol srdcom iba bojovník. Rozhodol sa, že začneme nový život vo Frosgame."
"Do Frosgamu putujú obchodníci s drahými predmetmi. Banditi ich veľmi často prepadávajú. Aj ja som raz cestoval s karavánou, ktorú prepadli. Tiež smerovala do Frosgamu. Cesta tam je veľmi nebezpečná," vysvetlil Cooper a zmraštil obočie.
"Dnes číha nebezpečenstvo všade," poznamenal starší z bratov.
Chris zazrel na Garretta. Ten pozeral do zeme a Chris si všimol, že ma slzy v očiach. Uvedomil si, že by o tom nemal toľko rozprávať pred ním.
"Ale dosť o tom," nadýchol sa Chris, "čo sa stalo, to sa stalo. Už to nezmeníme."
Usmial sa na Garretta a obrátil sa ku Cooperovi: "Cooper, zaviedol by si nás do hostinca? Vidíš, že môj pokus nájsť ho, mi veľmi nevyšiel."
"S radosťou. Hostinec obľubujem," rozosmial sa Cooper a vyrazil vpred.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Zoocy(Shaxe) Zoocy(Shaxe) | Web | 3. července 2012 v 11:44 | Reagovat

Tak tu už máš odseky a všetko :D.... celkom pekne, takže prológ asi len nevyšiel, alebo čo. Páči sa mi, že používaš opisy. To u mňa máš veľké plus :D ... Trochu miestami sa ti opakovali slová, ale žiadna katastrofa....
Tento žáner, ktorý píšeš nie je zlý, ale mne trochu vzdialený. Je to niečo ako sci-fi. Teda no aspoň zatiaľ takto to na mňa pôsobí. Ja v príbeh sa rada vraciam skôr do minulých dôb- stredovek, alebo potom zas pracujem v terajśej dobe, alebo úplne vytvorenej, že čas tam nehraje veľkú rolu. S budúcnosťou sa neodvážim pracovať :) ...Takže neviem no, ale píšeš celkom dobre. Bála som sa, že budeš zase jeden z blogov, ćo bude mať lacné príbehy v podstate o ničom. :)

2 Dan Dan | E-mail | Web | 3. července 2012 v 12:01 | Reagovat

[1]:Áno, táto poviedka je skôr sci-fi ako fantasy :) chcel som skúsiť niečo iné, niečo nové, nie stále to isté ( elfovia, trpaslíci, čarodejníci )...aj ja mám rád skôr zasadene do stredoveku, no niečo mi v hlave povedalo, že budem písať o budúcnosti ;) a ten prológ mi naozaj nevyšiel ;)

3 Zoocy(Shaxe) Zoocy(Shaxe) | Web | 3. července 2012 v 14:43 | Reagovat

[2]: Hej, hej chápem. Aj ja sa snažím prísť stále s niečím novým, ale ono je to čoraz viac ťažšie, lebo niektoré témy už su vyžmykané do poslednej kvapky a vymyslieť revolučný príbeh je naozaj ťažké, ale čo... Sci-fi písať zatiaľ neviem, alebo sa nepokúšam vedieť :D

4 Kessi Kessi | Web | 12. července 2012 v 10:35 | Reagovat

Tak 1.díl se mi líbí.Tady jako u každé kapitolové povídce ještě neznáme zápletku ale už se pomale rozvíjí dění.Je to dobrý příběh,a umíš dobře rozepisovat podrobnosti. :-)

5 Dan Dan | E-mail | Web | 12. července 2012 v 13:04 | Reagovat

[4]: ďakujem :) plánujem napísať nový prológ, úplne ho zmeniť ;) pretože tento sa nepáči ani mne :) potom ho sem pridám

6 Foxie Foxie | Web | 12. července 2012 v 23:37 | Reagovat

ale trt ti prológ nevyšiel! Mal si vidieť moju prvotinu! :D Opis na začiatku mal pár chybičiek, okrem opakovania slovíčok si napr. "krásnu trávu" dáko neviem predstaviť, akože pochopila som, że bude pekná zelená, ale znie to čudne, veta s vetrom bola dosť ťażkopádna a hodvábny plášť sa mi nezdá na cestovanie úplne vhodný. Neviem prečo, myslela som si, že Chris bude mladší. Nevadí, presne to, čo som čakala od Chrisa, je nakoniec Garrett. :D Ozaj, vadilo mi Chrisove opakovanie: "ale dosť rečí" a "ale dosť o tom" a tak. No s kruhovým mestom a ozvenou je to šikovne vymyslené. Presne ako [1]:, žáner príbehu nie je môj šálek kafe, ale práve preto, že také veci nečítam, by som mohla spraviť výnimku.

7 Dan Dan | E-mail | Web | 13. července 2012 v 1:04 | Reagovat

[6]: No to Chrisové opakovanie podotýkalo práve na jeho zadubenosť zo začiatku, že sa obával všetkého v novom prostredí ;)

8 Dan Dan | E-mail | Web | 13. července 2012 v 1:08 | Reagovat

PS: tá krásna tráva sa nepáčila ani mne a chcel som ju prepísať, takže sa nečuduj, že to tam už nie je pretože to práve idem urobiť :D

9 NeFeReT NeFeReT | Web | 16. července 2012 v 16:06 | Reagovat

Páči sa mi ako si začal kapitolu. Opisom a veľmi pekným. Čitateľa to prinúti predstaviť si prostredie v príbehu a to dosť vťahuje do deja. Veľmi pekné.

10 Yasemin Other Van de Notte Yasemin Other Van de Notte | E-mail | Web | 22. července 2012 v 13:43 | Reagovat

Máš tu veľmi pekné opisy a to sa cení. Vďaka tomu si viem živo predstaviť prostredie a tak. Len je mi trochu zvláštne, že prostredie je skôr také staršie a zároveň prepletené modernými prvkami. ;-) Ale inak je to veľmi pekné, len tento detail ma metie.. :)

11 Dan Dan | E-mail | Web | 22. července 2012 v 14:08 | Reagovat

[10]: no vieš :D veľa ľudí nechápe moju myšlienku ;) čas sa akoby zasekol medzi minulosťou a budúcnosťou, ľudia prišli o nejaké znalosti výroby tých moderných vecí, tak začali od znova, k tým primitívnejším ako sú luky, meče atď...no nejaké tie moderné veci sa zachovali, a niekto zase má znalosť vyrábať aj tie moderné veci ;)

12 Arniel Torm Arniel Torm | E-mail | Web | 23. července 2012 v 7:55 | Reagovat

Tak, konečne som sa dostala k tomu, aby som si prečítala 1. kapitolu :)
Veľmi sa mi tvoj príbeh páči to spojenie primitícnych vecí s vecami modernými je skvelý nápad :) Som zvedavá ako to bude pokračovať :)

13 Dan Dan | E-mail | Web | 23. července 2012 v 10:34 | Reagovat

[12]: Ďakujem :)

14 Casion Casion | Web | 27. července 2012 v 10:11 | Reagovat

začína sa to pekne :D páčia sa mi obe postavy bratov :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama