Vitajte na mojom blogu My Fantasy Writing. Nájdete tu moje poviedky, epickú hudbu, obrázky atď. Budem Vám vďačný za úprimné komentáre a hodnotenie. Váš Dan ;)






Čas si nás bude pamätať - 2. kapitola - Vo svetlách hostinca

21. června 2012 v 22:53 | Dan |  Čas si nás bude pamätať

2. kapitola

Vo svetlách hostinca



"Tak a sme tu," víťazoslávne vyhlásil Cooper a rukou ukázal pred seba, "toto je centrum pevnosti Aramus."
Chris a Garrett ostali stáť na mieste ako prikovaní, ohúrení tým čo sa pred nimi objavilo. Čarovná atmosféra centra sa nedala porovnať s tmavými, hrôzu naháňajúcimi ulicami, ktorými kráčali doteraz. Centrum ležalo na obrovskom priestranstve, ktoré sa hýrilo stovkami ľudí, budov a prístreškov. Každý sa zabával a smial. Všetko ožilo, akoby sa čas vrátil pred tú udalosť, ktorá zmenila život na Zemi. Ľudia spievali a hrali na starých hudobných nástrojoch, ktoré si vlastníci chránili ako oko v hlave. Blízko hradby sa týčilo mohutné, vysoké sídlo, postavené z kameňa. Z okien viseli dlhé vejúce plachty bielej farby a belasým znakom v podobe leva. Na vrchu sídla vyčnievali veže, v ktorých stála stráž.
"Páni," s ohúreným výrazom povedal Garrett. Nič iné mu v ten okamih neprišlo na um.
"Neverím vlastným očiam," dodal Chris.
"Vydržte, ešte tam ani nie sme. Až potom budete naozaj ohromení," vykročil Cooper vpred.


Garrett nedokázal odtrhnúť oči zo sídla.
Pozrel na Coopera a spýtal sa: "Kto býva v tom paláci?" Ukázal prstom na obrovské sídlo.
"Býva tam náš vodca, ktorý spravuje pevnosť Aramus," vysvetlil mu Cooper. "Volá sa Daleon. Je to veľmi rozumný, a spravodlivý muž. Stal sa správcom už dávno a odvtedy táto pevnosť veľmi prosperuje. Aspoň to vravia tí, ktorí tu žili už keď sa ujal správy. Ja som tu ešte nebýval."
"Koľko má rokov?" chcel vedieť Chris.
"Má 59. Ale telom a dušou je stále mladý," odpovedal mu Cooper.
Všetci traja kráčali priamo do centra, medzi dav ľudí. Garrett a Chris sa obzerali na všetky strany, okúzlení pestrými, trblietajúcimi sa farbami svetiel. Na malom pódiu vystupovala skupinka mužov a žien, ktorá bavila ľudí stojacich obďaleč, či už zábavnými scénkami, vtipmi, spevom alebo tancami. Všetci sedeli pri stoloch a popíjali rôzne nápoje, ktoré už mnohým pomútili mozog.
To je úžasné. Nič podobné som v živote nevidel, pomyslel si Garrett. Oči sa mu len tak mihali z jedného ozbrojeného muža na druhého. A ak jeho pohľad zablúdil na dievča, nevedel z neho odvrátiť zrak. Toľko dievčat pohromade nevidel už roky. Až teraz prichádza to obdobie, keď sa usadia a bude mať čas aj na to, aby nejaké dievča bližšie spoznal. Cítil sa ako v siedmom nebi. Krásne dievčatá mu pohľad opätovali, pretože Garrett tiež nevyzeral zle. Čierne, stredne dlhé a mierne strapaté havranie vlasy si nikto nemohol nevšimnúť. Hnedé tajomné oči sa nevedeli rozhodnúť, kam sa skôr pozerať. Jeho neveľký nos bol na konci trochu širší, čo mu dodávalo viac charizmy, rovnako ako jeho pevná mužná čeľusť.
Chris sa sklonil ku Garrettovi, aby ho počul a s úškrnom mu do ucha povedal: "Tým dievčatám sa páčiš."
"Chris, vtipy si nechaj na neskôr," popieral Garrett so smiechom.
"Tvoj brat má pravdu. Len zriedkavo dievčatá z Aramusu zazerajú na chalanov," pridal sa Cooper ku Chrisovi.
Garrett mlčal. Začal hádzať zrak z jedného dievčaťa na druhé. Všetky pohľady spočívali na ňom. Začal sa červenať.
"Nejako nám chytáš farbu," podpichoval Chris a lakťom ho štuchol do boku.
Garrett naďalej popieral: "Chris, zazerajú na nás všetci. Určite tu ešte nikoho v tmavých plášťoch nevideli."
"Dobre, dobre. Máš pravdu. Ale aj tak sa im páčiš," smial sa Chris.
Garrett naňho pozrel vražedným pohľadom zabijaka a ten hneď stíchol.
"To bolo niečo. Pozri sa tak na nepriateľa a hneď sa vzdá."
Nastala chvíľka ticha. No po dvoch sekundách sa Chris s Cooperom rozosmiali na plné hrdlo. Garrett na nich pozeral nemým výrazom a poprosil ich: "Mohli by sme sa už konečne dostať do toho hostinca? Chcem si po náročnom dni konečne sadnúť."
"Ako si želáte vaše veličenstvo," poslúchol Cooper a snažil sa udržať smiech.
Všetci traja sa pohli smerom k hostincu. Garrett poklepal Chrisa po ramene a ten sa k nemu naklonil. Garrett mu do ucha zašepkal: "Vždy som ti vravel že som krajší ako ty."
Obaja sa rozosmiali a Chris drgol Garretta. Ten skoro spadol na zem.
"Chris, povedal som ti už niekedy, že nevieš prehrávať?" poznamenal Garrett so smiechom na perách.
"Nechcel si ísť náhodou do hostinca?"
"Chcel. Veď už idem. Ty si ma skoro zhodil na zem," bránil sa Garrett.
"Prepáč ak ťa to bolelo, krásavec," rozosmial sa Chris.
Niekto to nekonečné provokovanie musí zastaviť, pomyslel si Garrett a premýšľal, či brata doraziť, alebo sa vzdať.
"Mohli by ste s tým prestať?" spýtal sa Cooper.
"Cooper, ty mi čítaš myšlienky," povedal Garrett a usmial sa.
Chris vykročil vpred a pokračoval v ceste: "Tak už poďme."
Hostinec bol niekoľko metrov od nich. Veľká mramorová budova, ako všetky ostatné, osvetlená svetlom z ohňov, žiarila ako sneh. Z malých okien vychádzal hluk. Na veľkých drevených dverách visela biela tabuľka s červeným nápisom. Hostinec u vznešeného leva, prečítal Garrett a všimol si erb s levom stojacim na zadných nohách.
"Prečo je všade lev?" spýtal sa Garrett.
"Je to znak pevnosti Aramus. Je na zástavách, erboch, štítoch a všade kde má náš znak nejaký význam," odpovedal Cooper.
Otvoril škrípajúce dvere a všetci traja vošli dovnútra. Garrett vošiel posledný a zabuchol ich. Všetky pohľady spočinuli na nich.
"Čo je chlapi? Dlho ste nevideli nové tváre?" spýtal sa Cooper sýtym a ráznym hlasom.
Všetky pohľady z nich zrazu zmizli, no ani jeden z chlapov nevedel dlho vydržať a mimovoľne zazerali na Chrisa a Garretta.
"Dajte si dole tie plášte, bude vám v nich horúco," radil im Cooper.
Garrett si dal plášť dole ako prvý. Pod ním sa skrývalo fialové tričko a na ňom kožená hrudná zbroj. Rukoväť malého jednoručného meča kývajúceho sa na opasku, sa leskla vo svetlách hostinca. Na druhej strane opasku bol pripevnený starý ďalekohľad. Na nohách mal čierne nohavice a obuté čierne mohutné kožené topánky.
Chris najprv zaváhal, no napokon si dal dole plášť aj on. Všetky pohľady teraz zostali len na Chrisovi. Na sebe mal čierne nohavice podobné Garrettovým a na holeni mal zasunutý malý nôž. Na nohách mal obuté sivé vojenské topánky. Telo mu zdobilo úzke žltozelené tričko, v ktorom vynikalo jeho vypracované telo. Na ňom mal oblečenú čiernu koženú bundu. Na opasku mu visela pištoľ so zásobníkmi a dlhý rovný meč so zelenými drahokamami v rukoväti. Kovbojský klobúk sa mu celý čas týčil na hlave. Na chrbte mal zavesený veľký lesknúci sa štít so zeleným znakom. Na lopatke boli pripevnené vrhacie nože zasunuté v malých puzdrách. Hnedé vlasy mal zostrihané na krátko. Z jeho zelených očí sa nedalo nič vyčítať. Boli tajomné a prinútili druhých udržať si odstup. Vyvolávali rešpekt hneď na prvý dojem. Od očí sa mu tiahol nos, trochu väčší ako Garrettov. Okolo úst mal precízne upravenú bradu, ktorá mu veľmi pristala.
"Christopher, som ohúrený tvojou výbavou. Nečakal som že sa pod tým tmavým plášťom bude skrývať toto," pochválil ho Cooper. "Bojuješ so štítom?"
"Áno. Je veľmi odolný. Zastaví aj náboje," pobúchal po ňom Chris, keď si ho sňal z chrbta.
"Zaujímavé. Rád by som vedel, z čoho je vyrobený," s údivom povedal Cooper.
"Poviem ti to, len čo si sadneme," ubezpečil ho Chris.
Kiež by som mal aj ja takúto výbavu. Vždy som túžil byť ako môj otec. Neporaziteľný muž, s výbavou ktorú nevlastnilo veľa ľudí. Mám už 16 rokov a Chris sa ku mne stále správa ako k malému chlapcovi. Všetko čo zahŕňa nejaké riziko hneď zamieta. Cítim sa ako vo väzení. Až príliš sa snaží ochrániť ma, pomyslel si Garrett a smutne sklonil hlavu.
"Čo je Garrett?" všimol si Chris jeho náladu a znepokojene sa spýtal.
"Ale nič," usmial sa Garrett a predstieral, že je všetko v poriadku.
Dvaja muži sa na neho zapozerali, čo Garrettovi nebolo veľmi príjemné. Mal pocit úzkosti a strachu, že sa ho začnú vypytovať otázky, na ktoré nebude chcieť odpovedať. Cooper obrátil zrak ako prvý a očami hľadal ženu za čapovacím pultom.
"Alice, dones prosím ťa tri krígle piva," zakričal Cooper na obsluhujúcu ženu a dodal. "Niekomu je treba vylepšiť náladu."
Garrett s Chrisom na seba pozreli.
Mladší brat sa udivene opýtal: "Vy tu máte pivo?"
"Samozrejme, nevidel si tie polia pred pevnosťou? Predstav si, že ľudia po tej katastrofe, dokázali zachrániť a zachovať chmeľ," zasmial sa Cooper, "je ťažké sa ho vzdať."
"Pivo som pil len vo Frosgame, aj to len vo párkrát, kým sme sa tam my dvaja snažili prežiť bez otca," priznal sa Chris.
"Potrebujem si odskočiť," skočil mu do rečí Garrett.
"Jasné. Niečo podobné toaletám je úplne na konci miestnosti," ukázal mu Cooper prstom a zasmial sa.
Garrett vstal od stola a tlačil sa pomedzi dav ľudí. Obaja muži sledovali jeho pohyb, a keď sa stratil niekde medzi chlapmi, Cooper sa obrátil na Chrisa a nahodil vážny výraz.
"Chcem sa porozprávať o tvojom otcovi, kým tu nie je Garrett," povedal Cooper s neutrálnym a pokojným hlasom.
Prečo chce, aby som rozprával o mojom otcovi? pýtal sa sám seba. Rozbúšilo sa mu srdce. Nevedel čo má robiť. Nevedel či mu má dôverovať. No Cooper ani nežmurkol a uprene sa pozeral do jeho očí. Nevyzerá, že má v úmysle niečo zlé. Tak mu teda poviem, čo chce vedieť, rozhodol sa Chris a začal.
"No, ako už vieš, otec mal aj s nami namierené do Frosgamu. Šli sme s karavánou, pretože sme si mysleli, že to bude bezpečnejšie. Môj otec tam chcel začať nový život, ako bojovník. Viem, že v dnešnom svete je bojovník každý. Každý vlastní zbraň, zbroj a vie bojovať. Inak by dnes neprežil. Ale môj otec, bol srdcom iba bojovník. Nechcel pracovať v bani, na poli, alebo niekde inde ako nejaký otrok. Chcel využiť svoj talent. Mali sme namierené do Frosgamu, pretože otec plánoval zúčastniť sa turnaju. Chcel zapôsobiť na veliteľov Frosgamu, aby sa dostal do ich armády a prijali ho na výcvik. Mal by peniaze, aby nás uživil a dostatočné zručnosti aby nás ochránil. No tá karavána bola prepadnutá banditami. Otec nás schoval do jedného z prívesov, a šiel bojovať k ostatným."
Cooperovi sa rozbúšilo srdce. Tep mu náhle stúpol. Všetky svaly na tele, ktorých nebolo málo, sa mu napli. Chris si to všimol.
"Cooper, čo sa deje?" s obavami sa opýtal.
"Ako sa tvoj otec volal? Mal vtedy tento klobúk na sebe?" ukázal na kovbojský klobúk nasadený na Chrisovej hlave.
"Cooper, pokojne. Čo sa deje? Prečo si taký nervózny?" upokojoval ho Chris.
"Chris, prosím ťa odpovedz mi, kým tu nie je Garrett," tlačil na neho.
"No, volal sa William. Stačí ti krstné meno?" odpovedal Chris, ktorý stále netušil, prečo Cooper tak nalieha.
Cooper, sa oprel o stoličku, zatvoril oči a neodpovedal.
"A ten klobúk nosil na hlave stále," dodal Chris.
Cooper neveril tomu, čo práve počul. Sedel v tichosti asi 10 sekúnd, až kým sa trochu neupokojil.
"Chris, musím ti niečo povedať. Vieš, ako som ti vravel, že aj mňa prepadli, keď som sprevádzal karavánu. Bola to tá istá karavána, ktorou cestoval tvoj otec," dostal to zo seba rýchlo von a vážnym hlasom dodal. "A tvojho otca som poznal."
Chris chvíľu nereagoval. Jeho vnímanie sa na pár sekúnd zastavilo a všetky zmysli ostali paralyzované. Nemo hľadel na Coopera. Pred očami mu tancovali hviezdy. Snažil sa pochopiť, čo práve počul. Po niekoľkých sekundách sa jeho mozog spamätal a uvedomil si čo sa dozvedel. Tak dlho som dúfal, že stretnem niekoho ,kto mal niečo spoločné s otcom. Konečne som sa dočkal, pomyslel si Chris. Jeho zmysly začali znova reagovať na okolie a mrkol očami. Do uší sa zase začal hrnúť hluk, vytváraný mužmi zabávajúcimi sa v hostinci.
"Čože? Ako dlho? Kde si ho spoznal?"
"Tvojho otca som poznal už od detstva."
Vtom zbadali, ako za nimi stojí Garrett. Pozeral na nich s udiveným výrazom. Jeho oči sa uprene zaryli do tých Cooperových, hľadajúc vysvetlenie.
"Ty si poznal nášho otca?"

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Zoocy(Shaxe) Zoocy(Shaxe) | Web | 3. července 2012 v 12:01 | Reagovat

Čakala som, že Cooper poznal ich otca, neviem, ale bolo to cítiť. Možno keby si neprezradil tak veľa v tej prvej kapitole. Neviem.... Ale veď to je jedno.... Hehe a zachovať si pivo :D Celkom fajn, inak ešte jedna vecička, ale to v kapitle predtým bolo, že... Keď máš priamu reč, tak nemusíš stále pracovať s menami. Myslím to tak, že--- ,,Ako sa máš?" Spýtal sa Jožko ,,celkom fajn." Odpovedal Ďurko. Jožko sa usmial a nadhodil novú temu... Proste, stačí keď na začiatku začneš a potom už nie je veľmi potrebné dávať furt mená, lebo...Mne to veľmi vadi, ma to rozladuje kus, abo co :D Neviem, ze skus pouzivat privlastky, ze nie stale mena. Garret, ciernovlasy mladik... CHapeš čo sa ti snažím povedať?

2 Dan Dan | E-mail | Web | 3. července 2012 v 12:26 | Reagovat

hej chápem ;) len bez mien by nebolo jasné kto z tých troch to vraví ;) iné by bolo ak by boli dvaja...ale tie prívlastky sa pokúsim nahodiť ;)u Coopera som niekedy dával ;)

3 Zoocy(Shaxe) Zoocy(Shaxe) | Web | 3. července 2012 v 14:47 | Reagovat

[2]: No bol by v tom možno chaos, ale aj to sa dá podať celkom dobre. Napr. keď začínaš novú priamu reč, tak dáš do ďalšieho riadku. Alebo ju rozdelíš v strede a tam strelíš niečo také, že zahrabol si rukou do hnedých vlasov. No keď tam máš viac postav s hnedými vlasmi, tak je to prúser. :D ale stále sa to dá... Je jasné, že keď u dvoch je to ľahšie, ale ta... A možno by to aj šlo tak, že sa hodi téma a každý sa k nej vyjadrí a pri tých dvoch použiješ nejaký privlastok a tretieho oslovíš menom a potom zase iného oslovíš a tak... žeby si si to striedal :) Chápeš nie?

4 Dan Dan | E-mail | Web | 3. července 2012 v 14:53 | Reagovat

hej chápem ;) a priamu reč dávam vždy do nového riadku ;) ak hovorí niekto iný ;)

5 Foxie Foxie | Web | 14. července 2012 v 12:42 | Reagovat

opisy boli trošku kostrbaté a... Keď píšeš, že Garrett je čiernovlasý, je úplne zbytočné pridať, že má havranie vlasy, chápeš? Ale inak Garrett sa ti podaril, sympaťák to je. ;) Trošku to pripomína Eragona (keby ťa zaujímalo, aj ti môžem napísať prečo). Postavy by sa podľa mňa mali vyjadrovať drsnejšie, veď je taká doba a ani oni nie sú žiadne krehotinky, napríklad tie pivá, pochybujem, že by pýtal krígle, proste by zahlásil, že: "tri pivá, Alice". Už keď sa v predošlej kapitole bavili o Chrisovom zdedenom klobúku, bolo jasné, že sa Cooper poznal s ich otcom. Ale som zvedavá, čo sa dozvedia. Btw, meče začali po katastrofe znova vyrábať alebo si ich vzali z bývalých múzeí? :D

6 Dan Dan | E-mail | Web | 14. července 2012 v 12:51 | Reagovat

Eragona som čítal, práve mám doma aj posledú časť, ale ja tam žiadnu podobu nevidím :D veď Eragon bol jeho presný opak :D tie pivá...veď to je len detail! nepovedal tri piva ale tri krígle piva...nie je to jedno? má rad slovo krígel takp ovedla krígel...nemôže každý vravieť len tri pivá...každý ma svoj štýl...a meče začali vyrábať...veď nie každý dokáže vyrábať atomovky, tak kováči vyrábajú meče atď :D ďakujem za koment :D aj keď mi to pripadá až príliš do zbytočných detailov...že či tri pivá alebo tri krígle piva :D čo ak by mu doniesla len trojdecové piva ? :D

7 Yasemin Other Van de Notte Yasemin Other Van de Notte | E-mail | Web | 22. července 2012 v 14:14 | Reagovat

Takže pekná kapitola :D Ako už poznamenala Zoocy, tie prívlastky by padli. Inak, je to naozaj veľmi pekné, a "ľahké".
Som rada, že mi vyšiel typ, že Cooper bude poznať ich otca.
Inak veta:  Čierne, stredne dlhé a mierne strapaté havranie vlasy... Trošku si sa sekol. (Buď čierne na začiatku alebo havrania na konci) na toto si daj pozor :)
Dnes ďalšie kapitoly nestíham ale nabudúce dočítam :D je to veľmi pútavé... :D

8 NeFeReT NeFeReT | Web | 22. července 2012 v 18:28 | Reagovat

pekná kapitola, páči sa mi aké je to iné podobný príbeh som ešte nečítala. Veľmi sa mi páči. Idem hneď na ďalšiu kapitolu.

9 Casion Casion | Web | 27. července 2012 v 10:14 | Reagovat

trochu sa nám to zamotáva, ale to príbehu len prospieva... som zvedavá ako sa to vyvinie ďalej...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama