Vitajte na mojom blogu My Fantasy Writing. Nájdete tu moje poviedky, epickú hudbu, obrázky atď. Budem Vám vďačný za úprimné komentáre a hodnotenie. Váš Dan ;)






Čas si nás bude pamätať - 5. kapitola - Voinová sekera - 2. časť

11. července 2012 v 19:42 | Dan |  Čas si nás bude pamätať
Chris sa poobzeral okolo seba. Cez deň vyzerali ulice úplne inak, ako cez noc. Biele mramorové steny nahusto postavených budov žiarili, odrážali slnečné svetlo na všetky strany a udierali do očí okoloidúcim obyvateľom. Všetko na neho pôsobilo pozitívne, biele farby mesta ho napĺňali čistotou. Belaso-biele vlajky visiace zo striech a okien mu dodávali pocit, s ktorým sa doteraz ešte nestretol. Niečo mu vravelo, že tam patrí. Pocit, ktorý ho pripútaval k tomuto sídlu, akoby tu žil celý svoj doterajší život. Usmial sa, nadýchol sa poludňajšieho vzduchu a pozrel na krásne dievča, ktoré kráčalo vedľa neho.


"Čo je? Prečo sa tak usmievaš?" spýtala sa Alice.
"Konečne sa cítim šťastný," povedal a na tvári sa mu rozžiaril ešte väčší úsmev.
"To som rada."
"Alice, povedz mi niečo o sebe. Čo si robila doteraz? Vždy si pracovala len v hostinci?" pýtal sa jej Chris.
"Nie, vždy nie," zasmiala sa, "pracujem tam len rok. No pred tým som nepracovala nikde. Venovala som sa výcviku, snažila sa zlepšovať v boji. Chodila som s Cooperom do lesa. Lesy navštevuje veľmi rád, keďže tam prežil najdôležitejšiu časť svojho detstva."
"Viem. Vyrastal tam aj s mojim otcom," usmial sa kráčajúci muž.
"Začula som váš včerajší rozhovor. Viem, že sa nepatrí počúvať cudzie rozhovory, ale musela som. Cooper je môj jediný príbuzný. Vždy som milovala príbehy o jeho živote."
"To je v poriadku. Aj tak by sme ti to povedali," usmial sa na ňu.
"Takže, kde sme to skončili?" chytila sa za čelo. "Aha, už viem. Keďže ma Cooper často brával do lesa, učil ma aj to, ako v ňom prežiť. Ako postaviť pasce, príbytky, ako si zaobstarať potravu, vodu, ako najrýchlejšie rozložiť oheň, a rôzne iné veci. Veľmi rada sa do lesa vraciam. Vyšplhám na nejaký strom a relaxujem. No už veľmi dlho som nemala čas na oddych."
"Náš otec nás tiež učil to, čo teba Cooper. Zíde sa ti to. My sme vďaka tomu prežili nejedenkrát po tom, čo otec zomrel" povedal Chris.
"Viem. Dnes nie je žiadna znalosť na škodu," uznala Alice a spýtala sa. "A čo ty, Chris? Čo všetko si robil pred tým, než ťa osud zaviedol sem?"
"Pravdupovediac, už ani neviem," zasmial sa. "Vo Frosgame som vystriedal skoro všetko. Snažil som sa zarobiť najviac ako sa len dá. A aj to sme žili len zo dňa na deň. Odišli sme odtiaľ po tom, čo som zápasil v turnaji. Nepočúvala si nás náhodou v hostinci aj pri tejto téme?"
Alice sa potmehúdsky usmiala a priznala sa: "Počúvala. Prepáč, bol si pre mňa zaujímavý, tak som počúvala všetko, čo sa dalo."
Chris zdvihol obočie a spýtal sa: "Bol? Už nie som?"
"Čo myslíš?" spýtala sa ozbrojená kráska a nechala Chrisa chvíľku v napätí. "Jasné, že si," žmurkla na neho.
"Uf, to mi odľahlo," povedal so smiechom hnedovlasý muž.
Alice sa zasmiala tiež a povedala: "Hádam ti neprekáža, že som počúvala, čo hovoríš. Cooper mi vždy vravel, že zvedavosť mi v dnešnom svete pomôže."
Chrisovi sa zdalo, že to už počul. Zamyslel sa a po dvoch sekundách vyhlásil: "Hm, presne to isté povedal aj Garrettovi, keď sme sa prvýkrát stretli."
"To je dosť možné. Každý už počul jeho múdrosti," zasmiala sa Alice. "No, je to múdry, sčítaný a skúsený muž. Milujem jeho rozprávania o živote, ktorý bol na Zemi predtým. Rozprával mu to jeho otec. Šírilo sa to z generácie na generáciu. Ovláda neskutočne veľa vecí. On sa nikdy vo svete nestratí. Je pre mňa ako otec. Veľakrát si ani neuvedomujem, že ním nie je."
"To je milé. Coopera poznám o hodinu dlhšie ako teba, no veľmi mu dôverujem. Či už kvôli tomu, že poznal nášho otca, alebo kvôli tomu, že nám pomáha. Vážim si ho," zastavil sa, obrátil sa ku nej a nežne ju chytil za rameno. "Alice, buď rada, že ho máš. Nepoznám láskavejšieho a starostlivejšieho človeka, ako je on."
"To som," usmiala sa a dodala. "No, jeden, ktorý sa mu dokáže vyrovnať, by sa našiel."
Chris predstieral, že nevie, koho Alice myslí: "Poznám ho?"
"Lepšie ako kohokoľvek iného."
"Ale no. Cooper je nenahraditeľný," povedal Chris s vážnosťou na tvári. "Takže, budem pokračovať. Trošku sme odbočili od témy. Hm, po tom, čo som zápasil v turnaji, sme sa s Garrettom rozhodli vypadnúť z Frosgamu. Cestovali sme od jedného sídla k druhému, kráčali po neznámych cestách a dúfali, že nás niekam zavedú. Neraz sme boli v maléri a ledva to prežili. Nejaký čas sme prežívali v lese. Využili sme schopnosti, ktoré nás naučil otec. Postavili sme si menšiu chalúpku. Každý deň sme lovili, aby sme mali čo jesť. Nebolo to ľahké, no konečne sme sa cítili voľní. Tie týždne nás k sebe s Garrettom pripútali ešte viac. Pracovali sme jeden pre druhého. Nesnažil som sa nájsť jedlo pre seba, ale pre Garretta. Tak isto aj on pre mňa. Jeden večer, nás prepadli neznámi muži. Neboli to banditi. Nikdy som ich nevidel, nikdy som o nich nepočul. Ale my sme sa im ubránili. V ten večer sme si uvedomili, čo pre seba znamenáme. Som veľmi šťastný, že je mojím bratom práve on."
Chris sklonil hlavu. Dojali ho vlastné slová, ktoré mu ten deň pripomenuli.
"Chris, si skvelý človek. Staráš sa o Garretta ako sa len dá. On ti je za to určite vďačný," povedala Alice a pozrela pred seba. "Pozri, už sme tu."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Rose Rose | Web | 11. července 2012 v 19:57 | Reagovat

Ja ani netvrdím že nepíšeš, len že nemáš čakať na komenty, to by si sa nedočkal :-D
Časť super, som zvedavá čo bude hlavnou zápletkou celého príbehu, aj keď tipujem že sa to tak skoro neobjaví :-D  Na budúce pridaj rovno ďalšiu, nech nečakám tak dlho :-D

2 Dan Dan | E-mail | Web | 11. července 2012 v 20:01 | Reagovat

No, neviem či sa to objaví tak skoro, ale ja to už viem :) no čoskoro, už v tejto kapitole, ti možno dojde čo to bude ;)

3 cestakrve cestakrve | Web | 12. července 2012 v 17:55 | Reagovat

jo klikačka to neni stačí to dát jako obrázek do NOVÉHO ČLÁNKU a když klikneš na obrázek, nahoře ti naskočí okénko pro přidání linku..stačí tam napsat http://cestakrve.blog.cz a je to to samé ;-)

4 Dan Dan | E-mail | Web | 12. července 2012 v 18:17 | Reagovat

[3]: Jaj :) Chápem ;) len som myslel, že to je original klikačka ;)

5 Foxie Foxie | Web | 12. července 2012 v 20:38 | Reagovat

Všimla som si toho komentára! A ďakujem zaňho, strašne ma potešil. ;) Tiež som bola v Paríži, hore na Notre-Dame síce len raz, a naraz som si spomenula na ten pocit, ako sme vybiehali hore schodmi a ani neviem ako sa to rozpísalo. A potom som sa zasekla. A rozmýšľala som że veža, som hore na veži, rozmýšľala som nad ďalšími vežami a naraz prišla tá Potterácka a Snape v plášti! Ešte raz ďakujem. Na tvoju poviedku som zvedavá, ale hneď teraz sa do toho asi nepustím. Ale vidím to na dnešnú noc. ;) jo a ak ti budem niečo vytýkať, nemyslím to v zlom, ani nechcem podkopávať sebavedomie - len si myslím, že kritika vie posunúť dopredu.

6 Dan Dan | E-mail | Web | 12. července 2012 v 21:48 | Reagovat

[5]: samozrejme :) nenahnevám sa za upozorňovanie :) už ma to viacerí na niečo upozorňovali, čo robím zle, a ponohlo mi to, pretože som to začal dodržiavať a je to zase o úroveň lepšie ;) napíše úprimne čo si myslíš :) vďaka :) prológ sa ti možno nebude páčiť, nepačí sa ani mne ;) bol to úplne prvý pokus o písanie, takže... :D mám na pláne napísať nový, ktorý sem pridám ;) s pozdravom Dan :)

7 Casion Casion | Web | 27. července 2012 v 10:50 | Reagovat

no... keďže táto kapitola neobsahuje žiadne boje, príde mi trochu divné, že má názov Do zbrane! tak ako aj tá predchádzajúca...

8 Dan Dan | E-mail | Web | 27. července 2012 v 11:38 | Reagovat

[7]: ale veď to je jedna kapitola :D len je rozdelená na viacero častí :D čo mám dať jednej kapitole 7 názvov ? :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama