Vitajte na mojom blogu My Fantasy Writing. Nájdete tu moje poviedky, epickú hudbu, obrázky atď. Budem Vám vďačný za úprimné komentáre a hodnotenie. Váš Dan ;)






Čas si nás bude pamätať - 5. kapitola - Vojnová sekera - 3.časť

15. července 2012 v 11:20 | Dan |  Čas si nás bude pamätať
Pred nimi sa zjavili ozrutné hradby vysoké niekoľko metrov a hlavná brána, ktorá bránila vstúpiť ľuďom do pevnosti bez ohlásenia. Na bráne sa týčili hrubé drevené stĺpy, na ktorých viali zástavy so znakom leva. Pri bráne stáli štyria ozbrojení muži a strážili vstup ku schodisku. Alice očami vyhľadala muža s najhonosnejším brnením. Chrisovi došlo, že je ostatným nadriadený. Podišla k nemu bližšie a usmiala sa.


Keď ju muž zbadal, privítal ju: "Zdravím, Alice. Čo ťa sem priviedlo? Prišla si navštíviť Diega?"
"Ak sa nemýlim, dnes by mal mať stráž," povedala žena s kušou na chrbte.
"Áno, dnes stráži s niekoľkými mužmi pravé krídlo južnej hradby," oznámil jej muž.
"Pustíš nás tam?" spýtala sa Alice.
"Kto to je?" chcel vedieť strážnik a prstom ukázal na Chrisa.
"To je Chris. Je to priateľ. Nemáš sa čoho obávať. Dôveruj mi," pozrela Alice ozbrojencovi do očí.
"Tak fajn. Bežte, kým vás niekto neuvidí. Medzi ľuďmi by sa mohli rozšíriť nepekné klebety," varoval ich muž.
"Ďakujem ti."
"Len už choďte. Rýchlo," posúril ich strážnik.
Chris a Alice vybehli po točitých schodoch. Keď v stene zbadali dvere, prešli cez ne a ocitli sa na hradbách. Chris podišiel k okraju a pozrel sa na okolitú krajinu. Bol okúzlený výhľadom, ktorý sa pred ním zjavil. Všetko navôkol pokrývali lúky a lesy.
Usmial sa a pozrel na Alice: "Cítim sa tu ako doma. Konečne viem, že niekam patrím."
Alice mu úsmev opätovala: "A ja sa teším s tebou."
"Ďakujem ti, Alice. Za to, že mi pomáhaš."
"Ja? Ako ti už len ja pomáham?" spýtala sa prekvapene.
"Už len tým, že si," usmial sa na ňu.
Ozbrojená kráska sa začervenala. Na tvári sa jej vyčaril ešte väčší úsmev. Po chvíľke ticha zmenila tému: "Predstavím ti Diega. Je to môj, okrem teba, jediný skutočný priateľ. Bude niekde ďalej. Určite si ho všimneš."
"Neviem sa dočkať."
Kráčali v tichosti, Chris si celý čas obzeral mužov, ktorý strážili hradby, a po troch minútach chôdze zbadal stáť na malom výčnelku hradieb muža s kapucňou na hlave. Chris ho hneď rozpoznal od ostatných, pretože mal podobnú výbavu ako čiernovlasá žena kráčajúca vedľa neho. V ruke držal ostreľovaciu pušku. Bol odetý, rovnako ako aj Alice, v bielom. Na opasku mu visel jednoručný meč a zvláštna malá kuša s rukoväťou podobnou tej na pištoliach. Vedľa kuše mal puzdro s malými ostrými šípkami, ktoré sa ľahko dokázali prevŕtať ľudským mäsom.
Alice zrazu spomalila, snažila sa kráčať čo najtichšie. Podišla k strážiacemu mužovi odzadu a chcela ho vystrašiť.
Už siahala na dýku zasunutú v puzdre, no v tom začula Diegov sýty hlas: "Ahoj, Alice. Milé od teba, že si mi prišla vylepšiť náladu."
"Och, Diego. Ako to dokážeš? Nikdy sa mi nepodarí ťa prekvapiť," povedala sklamane.
Diego sa otočil a dal si dole kapucňu: "Dlhoročný tréning."
Pred Chrisom sa zjavil čiernovlasý muž s krátkym chvostom zviazaným modrým kusom látky. Jeho pleť bola tmavšia a odlišovala sa od ostatných. Mal mierne široký nos a čierne oči. Jeho tajomný pohľad dokázal s ľuďmi ľahko manipulovať. Bol trochu starší ako Chris. So stredne vysokým a vypracovaným svalnatým telom pôsobil charizmaticky a u Chrisa vzbudzoval rešpekt.
"Diego, chcem ti niekoho predstaviť. Toto je Christopher. Zavítal do Aramusu len včera," pozrela sa na Chrisa.
"Teší ma. Ja som Diego. Poznám sa s Alice už od detstva," podal Chrisovi ruku.
"Rád ťa spoznávam. Volaj ma Chris," povedal muž s upravenou bradou a stisol Diegovi ruku.
"Chris je v podstate náš rodinný priateľ. Jeho otec sa poznal s Cooperom," vysvetlila mu Alice.
"Aha. A čo ťa sem priviedlo, Chris?"
"Osud. Prišiel som sem aj s bratom. Jednoducho sme kráčali a dúfali, že nájdeme sídlo, kde by sme sa mohli ubytovať," povedal muž so štítom na chrbte.
"Koľko má tvoj brat rokov?" opýtal sa Diego.
"Šestnásť" odpovedal Chris.
"Včera som vás videl. Išli ste s Cooperom domov," povedal muž v bielom a dodal. "Nepýtaj sa kde, nemohol si ma vidieť. Viem splynúť s okolím."
"Zaujímavé," povedal Chris a pokračoval. "Diego, chcel by som vedieť niečo o obrane týchto hradieb. Plánujem tu zostať a chcem sa oboznámiť s touto pevnosťou ako len viem."
Diego sa pozrel na krajinu a šiel prehovoriť, no v diaľke niečo zbadal. Chris a jeho spoločníčka si všimli prekvapenie v jeho očiach. Zdvihol pušku, oprel si ju o rameno a zapozeral sa cez puškohľad.
"To je Cooper aj s tvojím bratom," oznámil im Diego.
"Môžem sa pozrieť?" poprosil Chris a ukázal na pušku, ktorú držal ozbrojený muž.
Diego mu pušku podal a Chris si priložil puškohľad k oku. Jasne rozoznal v dvoch kráčajúcich postavách Coopera a Garretta.
"Sú to oni," povedal Chris.
"Idú nejako skoro," uvažovala Alice a vytrhla mu pušku z rúk. "Nemajú so sebou skoro žiadne drevo. Niečo mi tu nesedí," vrátila zbraň Diegovi.
Chris podišiel k okraju múrov, vyliezol na cimburie hradieb a zamával prichádzajúcim postavám.
Alice nedočkavo vykročila smerom k bráne. Chcela vedieť, čo sa stalo. Keď si ju Chris všimol, zliezol z cimburia a rozbehol sa za ňou.
"Diego, ideš aj ty?" spýtal sa Chris muža s puškou v ruke.
"Nemôžem opustiť stráž. Zatiaľ sa majte. Ešte sa uvidíme," odpovedal Diego a opäť zaujal svoje postavenie.
"Tak zatiaľ," pozdravil sa mu hnedovlasý muž.
Kráčali rýchlo, plní nedočkavosti a obáv. Chris mal čudný pocit. Cítil, že sa niečo stalo. Niečo, čo v pláne vôbec nebolo. Pozrel sa na Alice ustarosteným pohľadom a všimol si, že jej v hlave kolujú rovnaké myšlienky. Naklonil sa cez okraj hradieb a jeho zrak sa zahľadel na Coopera a Garretta.
"Už sú skoro tu," oznámil Chris svojej spoločníčke.
"Sú rýchli. Asi sa stalo niečo naozaj dôležité," uvažovala.
Keď zbadali dvere ku schodisku, rozbehli sa. Schody zdolali za niekoľko sekúnd a vybehli von. Točila sa im hlava no po pár sekundách to ustálo.
"Čo sa deje?" spýtal sa strážnik.
"To ešte nevieme," odpovedala Alice a dodala. "Rýchlo otvorte bránu."
"Prečo? Čo sa deje?" zopakoval otázku.
"Ak to chceš vedieť tak otvor bránu!" rázne odpovedala Alice.
Strážnik už viac neoponoval a vydal svojim mužom rozkaz. Dvaja ozbrojenci podišli k bráne a vybrali odtiaľ veľký drevený hranol. Tretí sa rozbehol ku schodom, vybehol po nich a vošiel do tmavej miestnosti, osvetlenej len jednou fakľou. Podišiel k veľkému kruhu pripomínajúcemu kormidlo, chytil ho do jeho veľkých rúk a pomaly ním otočil doľava. Brána sa začala s veľkým rachotom otvárať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Kristen Kristen | Web | 15. července 2012 v 21:20 | Reagovat

Ahoj. Tak našla som si komentár na mojom blogu. Si to nechal na dosť starom článku som prekvapená, že som to našla tak skoro.
Tvoj blog sa mi páči a aj poviedka. Prečítala som si oba prológy a oba ma zaujali a keď ma zaujme prológ je rozhodnuté, že dielo budem čítať. A v tvojom prípade ma zaujali oba :D Kapitoly sú super pekne opísane okolie, aj deje minulosti a hlavne si dobre opísal boj s banditmi. Vzťah Chrisa a Alice sa dobre vyvíja. Proste sa mi tvoja tvorba páči a rátaj s tým, že tvoj blog si ukladám do záložiek a budem sem chodiť ;-) Neviem či ty zavítaš dakedy ku mne lebo nemám tam ešte vlastné poviedky najprv chcem dokončiť tú čo mám začatú a twilight asi neoblubuješ :D Ale ja budem tvoj verný náštevník ;-)

2 Kristen Kristen | 16. července 2012 v 16:08 | Reagovat

Nie je problém už som si ťa pridala :) Tak veď skús čítať tú moju romantiku :) Inak ale ktorí chalan má twilight rád? :D

3 Sagitta Sagitta | Web | 16. července 2012 v 23:17 | Reagovat

veľmi pekná poviedka teda musím povedať, že je bombastická..nič podobného som na blogoch ešte nečítala...je to super...teším sa na ďalšiu kapitolu..touto  poviedkou a tvojou fantáziou a talentom na písanie si si získal ďalšieho čitateľa predsa len Neferet mala pravdu :)...dobrý vymyslený žáner..:)...nad niečím takým som už dlhšie uvažovala ale keďže mne sa viac páčia skôr historickejšie zbrane ...a v podstate...v pištoliach a atď. sa nevyznám :D..to bude asi tým..:D..čo som chcela..sa strácam prepáč..:)...v podstate píšem tiež poviedku len vo fantasy žánri..len nie je zverejnená..ak by si náhodou niekedy nudil tak by som bola rada keby si prečítaš aspoň kúsok a pomôžeš mi doladiť veci do správnych koľají..a možno ťa tak očarí že spriatelíme blogy :D...a inak ako chalana, ktorý píše...klobúk dole :) bravisímo...tak zatial ťi péééro :)..

4 Sagitta Sagitta | Web | 16. července 2012 v 23:20 | Reagovat

a aby som ujasnila...asi to vyznela ako reklama na môj blog...a tie z duše nenávidím ...osoby ktoré majú blog...a píšu po každom len aby si získali väčšiu návštevnosť...a nič si na blogu nepozrú a neprečítaju...ja som si aspoň prečítala :D..ale nie sranda ..:) len som chcela pomoc...odborníka? ;-)

5 Casion Casion | Web | 27. července 2012 v 10:58 | Reagovat

tak, v tejto kapitole sa nestalo nič veľmi významné... tak ale aspoň sa ostatní dozvedia čo sa stalo v lese 8-)

6 Dan Dan | E-mail | Web | 27. července 2012 v 15:24 | Reagovat

[5]: Čítaj názvy článkov, prosím :D všetko je jedna kapitola, len je rozdelená na viac častí :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama