Vitajte na mojom blogu My Fantasy Writing. Nájdete tu moje poviedky, epickú hudbu, obrázky atď. Budem Vám vďačný za úprimné komentáre a hodnotenie. Váš Dan ;)






Čas si nás bude pamätať - 5. kapitola - Vojnová sekera - 4. časť

19. července 2012 v 16:34 | Dan |  Čas si nás bude pamätať
"Garrett," pozrel Cooper na chlapca a pokračoval, "tam v lese si mi zachránil život. Chcem ti poďakovať."
"Cooper, robil som to, čo bolo potrebné. Nemohol som ťa tam nechať samého," povedal čiernovlasý mladík a pozrel Cooperovi priamo do očí.


"Vieš, keď si sa vrhol na toho banditu, videl som v tebe tvojho otca. Tak isto ma zachránil aj pred rokmi. Je vidieť, že si jeho syn. Zdedil si po ňom len to najlepšie. Ešte raz vďaka. Neviem, ako by som to mohol splatiť."
"Cooper, nič netreba splácať. Aj ty si zachránil mňa. Keby nebolo teba, ten hajzel by ma bol zaškrtil," povedal Garrett. "Ďakujem."
Holohlavý muž sa usmial: "Poďme už. Musíme sa poponáhľať."
Obaja sa pozreli na pevnosť, týčiacu sa pred nimi.
V tom si Garrett niečo všimol: "Pozri," ukázal prstom do diaľky.
Na okraji hradieb stál muž a mával im. Garrett vzal z opasku svoj starý, no zachovalý ďalekohľad. Pozrel sa cez okulár a kolieskom si zaostril obraz. Pred očami sa mu zjavil Chris v plnej zbroji, hľadiaci priamo na nich.
"To je Chris," povedal Garrett, kým hľadel na postavu cez ďalekohľad.
"Christopher? Čo robí na hradbách? Určite je s ním aj Alice. Bez nej by sa tam musel jedine prebojovať."
"On by toho bol schopný," zasmial sa chlapec s havraními vlasmi.
"Tak pridajme do kroku," povedal Cooper a obaja zrýchlili.
Za pár minút boli pred bránou a hľadeli na stráž, stojacu na hradbách. Zvláštne, že sa neozývajú. Vždy sa niečo pýtajú, alebo na niečo upozorňujú, pomyslel si Cooper.
Chcel prehovoriť na ozbrojených mužov, ktorí ich sledovali z hradieb, no v tom brána zarachotala a začala sa otvárať. Pred nimi sa zjavili Chris a Alice. Tí sa ihneď rozbehli oproti nim.
"Čo sa stalo?" pýtala sa Alice cez niekoľko metrovú vzdialenosť.
"Čo sa deje?" pridal sa k nej Chris, keď už boli bližšie.
Cooper počkal, a keď k ním dvojica dobehla, odpovedal im: "Prepadli nás."
"Kto?" hlasito sa spýtal Chris a pozrel sa na Garretta očami plnými starostí.
"Banditi," odpovedal Garrett.
"Všetko vám povieme, no teraz sa musíme poponáhľať za Daleonom. Je našou povinnosťou mu to oznámiť. Možno je tých banditov viac," posúril ich Cooper a vykročil k bráne.
"Počkaj," zastavil ho hnedovlasý muž a chystal sa vysloviť ďalšiu otázku.
"Christopher, teraz nie! Nemáme čas!" okríkol ho muž s veľkou sekerou v ruke a pokračoval v ceste.
Garrett kráčal za ním a pozrel sa pri tom na brata: "Neboj sa. Som v poriadku."
"Tak fajn, poďme," povedala Alice a nasledovala Coopera.
Chris si vzdychol a nezostalo mu nič iné ako ich poslúchnuť. Pridal sa k ponáhľajúcej sa trojici a spoločne prešli cez bránu. Tam ich už čakal veliteľ stráže, zastavil ich a okríkol svojich mužov: "Rýchlejšie."
Ozbrojenci vyliezli z neďalekého prístrešku aj s tromi koňmi. Priviedli ich k svojmu veliteľovi a najvyšší z nich prehovoril: "Tri kone, pane. Ako ste chceli."
"Výborne. Cooper, Alice mi povedala, že sa niečo stalo. Ak nesieš dôležité informácie, mal by si ich oznámiť Daleonovi čím skôr. Požičiam vám tri kone. Viac si dovoliť nemôžem."
"Vďaka, Walter. Máš to u mňa," poďakoval a obrátil sa na svojich spoločníkov. "Chris, vieš jazdiť?"
"Samozrejme," prikývol hnedovlasý muž.
"Skvelé. Alice, ty vezmeš Garretta," povedal Cooper a vyliezol na koňa.
"A čo vozík?" spýtal sa zamyslene chlapec.
"Walter, postrážiš ho? Vezmem si ho, keď prinesiem kone."
"Jasné. Len už choďte," pritiahol si vozík k sebe.
Alice podala Garrettovi ruku a pomohla mu na koňa. Obzrela sa na neho a usmiala sa: "Drž sa."
"Tak poďme," vyhlásil Cooper a kopol koňa do slabín. Ten sa postavil na zadné nohy, zaerdžal a rozbehol sa priamo do ulíc. Alice a Chris spravili to isté a oba kone vyštartovali za Cooperom.
Spomalili len pri odbočkách, ľudia sa im ledva uhýbali, niektorí si pohromžili, ponadávali, no to im bolo úplne jedno. Niesli dôležitú správu, nemohli sa zastavovať a ospravedlňovať každému chodcovi, ktorého vyľakali.
Garrett sa pevne držal Alice okolo pásu. Na šprintujúcom koňovi ho hádzalo hore-dole každú sekundu. Obchytil Alice ešte pevnejšie. Nemohol sa obzerať, inak by stratil rovnováhu. Celý čas hľadel na Alicin chrbát a občas ho vyfackal jej chvost. Až keď sa zapozeral na jej kušu, uvedomil si, že je Alice v zbroji. Páni. To je teda výbava, pomyslel si Garrett. Jej oblečenie sa mu veľmi páčilo a poriadne si ju obhliadol. Všimol si dve dlhé dýky na jej sivo-modrom opasku. Nikdy som nevidel podobnú zbroj, čudoval sa.
Po niekoľkých minútach dali jazdci koňom vydýchnuť a prešli do cvalu.
Chris sa obrátil ma Coopera a spýtal sa: "Koľko ešte?"
"Takýmto tempom asi tri minúty."
"Fajn. Neviem odhadnúť vzdialenosť, keďže včera sme tam šli po tme," vyhováral sa Chris.
Keďže kone spomalili, Garrett sa už mohol hýbať o niečo viac a pozrel sa na svojho brata s provokačným úsmevom: "Samozrejme, braček. Mimochodom, pochválil si sa už Alice, ako si včera blúdil?"
Chris zaškrípal zubami: "Garrett, mám chuť ťa z toho koňa zhodiť."
"O tom som ešte nepočula," zasmiala sa Alice.
"Neboj sa. Raz ti o tom určite porozprávam," povedal čiernovlasý chlapec a hodil na brata škodoradostný pohľad.
"Pokoj chalani. Nezabúdajte, že ste bratia. Nechcem tu riešiť nejakú vraždu," smiala sa ozbrojená kráska.
"To je dobré. Už som si zvykol," uistil ju Chris.
"Na vtipkovanie bude čas inokedy," rázne zahlásil Cooper a pridal do tempa. "Poďte, nech sme tam čím skôr."
Po ďalších dvoch odbočkách sa pred nimi konečne objavilo centrum a veľké kamenné sídlo. Cvalom sa dostali až pred vchod, ktorý bol strážený poltuctom mužov. Keď strážnici zbadali prichádzajúcich jazdcov vykročili vpred.
"Čo tu hľadáte? Daleon neočakáva žiadne návštevy. Zmiznite mi z očí," prikázal im jeden z ozbrojených mužov a ruku položil na opasok hneď vedľa meča.
"Prichádzam s dôležitou správou, musíte ma pustiť dnu," presviedčal ho Cooper.
"S akou správou?"
"Pre Daleona. Bude ho to zaujímať. Choďte za ním a povedzte mu, že s ním musím hovoriť. Moje meno je Cooper," vysvetľoval mu holohlavý muž.
Ozbrojenec na neho pozrel podozrievavým pohľadom, no po chvíľke sa otočil a vošiel do sídla. Štvorica zostúpila z koňov a priviazala kone k neďalekej tyči. O niekoľko minút sa strážnik vrátil a podišiel ku Cooperovi.
"Daleon na teba čaká. Ponáhľaj sa," uvoľnil mu cestu strážnik.
"Vďaka," poďakoval Cooper a vykročil vpred.
Jeho priatelia ho nasledovali no ozbrojenec ich zastavil: "Vy dnu nesmiete."
"Musia ísť so mnou. Vedia toho veľa."
Strážnik prešiel pred nich: "V tom prípade idem s vami."
"V poriadku," povedal Cooper.
Ozbrojenec ukázal na dvoch svojich mužov prstom: "Vy dvaja. Zostaňte tu a vezmite im zbrane."
Strážnici rozkaz vykonali a neozbrojená štvorica vstúpila do hradu.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Sagitta Sagitta | Web | 19. července 2012 v 18:41 | Reagovat

No páni super časť. :-) ... teším sa na ďalšiu kapitolu a ako to vôbec všetko dopadne...a to vtipkovanie len spestrilo tú dlhú cestu  :-D veľmi sa mi páči ako sa
Garrett  a Chris vedia doberať :D

2 Sandy Sandy | Web | 19. července 2012 v 19:28 | Reagovat

Viem, že toto je vlastne poviedka vsadená do budúcnosti, ale i tak mi to často pripadá, ako by to bolo v časoch stredoveku :-) Napríklad, ako šli na tých koňoch. Možno by som čakala, že tam budeš mať aj nejaký super prepracovaný tajný dopravný prostriedok :-P Ale ako mne sa to páči, lebo celkovo mám rada filmy aj poviedky z tých stredovekých čias :-) Teším sa na pokračovanie.

3 Dan Dan | E-mail | Web | 19. července 2012 v 19:35 | Reagovat

[2]: No, je to v budúcnosti ;) no čas sa akoby zasekol medzi budúcnosťou a minulosťou ;) vieš, že nie každý má na super prepracovaný tajný dopravný prostriedok :D

4 Rose Rose | Web | 19. července 2012 v 19:55 | Reagovat

Zaujímavé, vtipné aj keď niekedy trochu chaotické :-)  Každopádne, teším sa na pokračovanie.

5 Dan Dan | 20. července 2012 v 19:54 | Reagovat

[4]: Tak keď to je chaotické tak napíš,v ktorej časti, lebo absolutne neviem čo myslíš...

6 Rose Rose | Web | 20. července 2012 v 21:47 | Reagovat

Ale, len niekedy v priamej reči to "haprovalo", nie je to až také strašné, len som sa z toho niekedy nevedela vysomáriť :-D No je možné že som s tým mala problém iba ja :-D  O a neviem či to robí počítač iba mne, ale seklo mi to začiatky viet na krajoch stránky... :-|

7 Dan Dan | E-mail | Web | 20. července 2012 v 22:00 | Reagovat

[6]: no, odkedy som to nastavil na menšie rozlíšenie, tak sa na to sťažovalo viacero ľudí...no, pracujem na novom designe, tak keď ho sem dám hádam to už nebude robiť

8 Kristen Kristen | 21. července 2012 v 9:09 | Reagovat

Rose: Aj mne to robilo :)
Časť bola úžasná. Doberanie bratov pred babou je klasika. Som zvedavá aký bude Daleon. Dúfam, že čoskoro pridáš pokračovanie.

9 Casion Casion | Web | 27. července 2012 v 11:12 | Reagovat

kone ako dopravný prostriedok som uvítala, i keď to nie je veľmi originálne, aj ja sama ich používam vo svojich príbehoch :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama