Vitajte na mojom blogu My Fantasy Writing. Nájdete tu moje poviedky, epickú hudbu, obrázky atď. Budem Vám vďačný za úprimné komentáre a hodnotenie. Váš Dan ;)






Čas si nás bude pamätať - 6. kapitola - Tam a späť - 3. časť

26. července 2012 v 16:17 | Dan |  Čas si nás bude pamätať
"Vzal si si nejaké jedlo?" spýtala sa Alice, plniac zásobník Cooperovej zbrane.
"Veď tam nejdeme na týždeň. Vrátime sa ešte dnes," odpovedal holohlavý muž, baliac si veci do batohu.
Garrett sledoval dvojicu, ako nervózne pobehuje po celom dome. Atmosféra tam bola napätá, Cooper si aspoň pätnásťkrát skontroloval, či má ostrú sekeru a funkčné pištole.


Alice si všimla, ako nad tým čiernovlasý mladík krúti hlavou: "Nevšímaj si ho. To robí vždy, keď niekam ide."
Garrett sa zasmial. Tváril sa znudene a poobzeral sa okolo seba: "Alice, nemôžem vám s niečím pomôcť?"
"Hm. Nie je tu s čím pomáhať," zamyslela sa Alice. "No, ak chceš, môžeš sa ísť poobzerať do obchodu. Všimla som si, že ťa nejako zaujal ten luk."
"Môžem? Naozaj?" nahodil mladík prekvapený pohľad.
"Len bež," zasmiala sa čiernovláska.
Garrett nedočkavo vstal zo stoličky a otvoril dvere do obchodu. Rozhliadol sa po celej miestnosti, hľadel na všetky zbrane a zbroj, ktoré sa nachádzali úplne všade. Prezrel si všetky samopale, pištole, meče, sekery, no keď prešiel k lukom, ktoré si všimol pred hodinou, zostal pred nimi stáť ako hladný tulák pred stolom plným rozvoniavajúcich jedál. Odvážil sa vziať do rúk jeden z nich. Natiahol tetivu a vystrelil imaginárny šíp na neviditeľného nepriateľa.
Vtom sa vo dverách zjavil Cooper, opieral sa o zárubňu a hľadel na chlapca prenikavým pohľadom. Garrett sa zľakol a luk mu skoro vypadol z rúk.
Holohlavý muž v sebe neudržal úsmev: "Neboj sa, Garrett. Pokojne si ho vyskúšaj. Ak sa ti páči, môžeš si ho nechať."
"Čože? Len tak? To nemôžem," povedal čiernovlasý chlapec zmätene.
"Ale no tak. Neskrachujem. Myslíš si, že my si odtiaľ nič neberieme? To je jednoducho náš majetok, ktorého máme nadbytok. A preto ho predávame," presviedčal ho Cooper a podišiel k mladíkovi. Chytil ho za rameno a zranenou rukou ukázal na zbrane položené na poličkách. "Pozri sa na to. Všetko čo tu vidíš, je naše a zároveň aj tvoje. Sme viac ako len priatelia. Spája nás tvoj otec, ktorý mi bol ako brat."
Garrett sa na muža usmial: "Ďakujem ti, Cooper. Neviem čo na to povedať."
"Nevrav nič. Radšej si niečo z toho, čo tu vidíš, nechaj. To isté nech spraví aj Christopher. Ak by sa nevrátil včas, tak mu to odkáž," žmurkol na neho.
"Len aby si to potom neoľutoval. On to určite neodmietne," zasmial sa chlapec. "Bojím sa, že si toho nechá až príliš veľa."
"Hoc si vezme aj všetko," povedal Cooper s úsmevom na perách, "tak nech."
Potľapkal chlapca po pleci a vypochodoval z miestnosti. Zavrel za sebou dvere a Garrett sa v obchode ocitol úplne sám. Počul, ako sa Cooper s Alice na niečom naťahujú. Alice ho bez jedla preč asi nepustí, zasmial sa v duchu. Chytil luk do oboch rúk a poriadne si ho prezrel. Bol strednej veľkosti, od zeme mu siahal až do polovice trupu a jeho hladké drevo mu sadlo presne do dlane ako rukoväť meča ukutého len pre neho. Jeho pevnosť a dĺžka mu dodávala väčšiu silu, vďaka ktorej mohol vystrelený šíp s ľahkosťou prejsť ľudským mäsom. Napnutá tetiva zafarbená na bielo kontrastovala s tmavým drevom, pokresleným rôznymi vzormi. Garrett sa na luk nemohol vynadívať, ústa mál mierne otvorené. Zavesil luk späť na stenu a rozhliadol sa po nejakých šípoch. Po minútovom hľadaní to vzdal, otvoril dvere a vyšiel z obchodu von ako dieťa, ktoré nevie nájsť svoju obľúbenú hračku.
"Cooper, nemáš tam žiadne šípy," posťažoval sa čiernovlasý chlapec.
"Niekde tam určite budú. No teraz to nechaj tak, potrebujem tvoju pomoc," povedal holohlavý muž, ktorý si práve k batohu pripevňoval vak s vodou. "Dones mi zo stola zbrane."
Garrett vzal do rúk malú sekeru a stredne veľký samopal. Keď si Cooper zasunul sekerku do puzdra na opasku a samopal pripevnil k batohu vedľa vaku s vodou, Garrett mu ešte priniesol dve pištole. Holohlavý muž mal oblečené tmavozelené tričko a na nohách mal obuté pevné čierne topánky, vhodné na lesný terén. Pod hnedé maskované nohavice si do puzdra na holeni zasunul dýku.
Vtom niekto zaklopal na dvere.
"Hm. Christopher je ale rýchly," začudoval sa Cooper a otvoril dvere. "Vitaj späť Chri..."
Holohlavý muž zostal zarazený: "Generál Marcus? Čo tu robíte tak skoro?"
Garrett a Alice vykukli spoza Coopera na vysokého a zdatného ozbrojenca ako zvedavé deti, skrývajúce sa za svojim statočným otcom.
"Zmena plánu. Musíme vyraziť hneď teraz. Si už pripravený?" spýtal sa Marcus.
Cooper si na chrbát vyhodil svoj batoh: "Teraz už áno. Ešteže som sa poponáhľal."
"Tak teda, môžeme vyraziť," nedočkavo prekračoval na mieste generál.
Cooper sa obratil k svojim priateľom a rozlúčil sa s nimi. Alice a Garrett mu popriali veľa šťastia a vyzbrojený muž vykročil z domu s odhodlaním pustovníka, pripraveného zdolať tú najdlhšiu cestu vo svojom živote.
"Ach, a pozdravte Chrisa, keď sa vráti," spomenul si Cooper a obrátil sa.
"Jasné. Pozdravíme. Tak sa maj," naposledy si zakývali a holohlavý muž za sebou zabuchol dvere.
Garrett sa po prvýkrát ocitol s Alice úplne sám. S dospelou ženou, o ktorej nevedel nič, okrem toho, že je to Cooperova neter. O ženách a ich mysli zatiaľ veľa nevedel, čo ho dosť znepokojovalo. O čom sa s ňou mám rozprávať? Čo mám robiť, kým príde Chris? pýtal sa sám seba. Ona má s mužmi viac skúsenosti, ako ja so ženami. Bude vedieť, čo robiť.
"Tak, a čo teraz?" spýtal sa jej.
"Hm, mám nápad. Chceš si nechať ten luk, ktorý sa ti tak zapáčil?" nahodila Alice potmehúdsky úsmev.
"No, áno," prikývol čiernovlasý mladík. "Ale neviem nájsť šípy. Cooper povedal, že tam určite niekde sú."
"Tak ich teda pôjdeme nájsť," žmurkla na neho a s radosťou vykročila k dverám do obchodu. Tešila sa, že Garrettovi priľahla k srdcu nejaká zbraň. Poznala ten pocit. To isté prežívala v jeho veku, hoc bola dievčaťom. Zaľúbila sa do kuší. Takisto si vyhliadla jednu jedinú zbraň, ktorá sa jej zdala ako jej druhá polovička. A nosí ju zavesenú na chrbte dodnes.
Pri hľadaní bola plná vzrušenia, pripomínalo jej to ten pocit nedočkavosti, keď si chcela po prvýkrát vyskúšať svoju vyvolenú zbraň.
Po minútovom hľadaní sa Alice obrátila na chlapca: "Ak si sa bál, že nebudeme mať čo robiť, tak vidíš, že práce máme až-až."
Garrett sa zasmial a prehrabávajúc sa v škatuli povedal: "Vidím, že tu má Cooper riadny zmätok."
"Hej. To jeho uisťovanie, že to tu určite niekde je, poznám veľmi dobre. Tipujem to na takú hodinku," odhadla Alice so smiechom.
"Hodinu? Nemyslím si. Pretože som ich práve našiel," víťazoslávne vyhlásil Garrett a vytiahol jednu zo škatúľ spod regála.
"Gratulujem. Prenajmem si ťa ako osobného pátrača," podišla k nemu Alice a potľapkala ho po pleci.
Hnedooký chlapec vysypal na zem obsah škatule, v ktorej sa schovával aj neveľký kožený tulec. Drevené a rovné šípy zaštrkotali o podlahu. Garrett si ihneď všimol ich ostré, hrôzu naháňajúce hroty a ich modré pierka.
Alice chytila do ruky jeden zo šípov, poriadne si ho prezrela a prešla po okraji peria: "Pozri. Vidíš ich farbu?"
"No, vidím. Sú nafarbené?" spýtal sa Garrett.
Alice sa na neho usmiala: "Nie. Vôbec nie. Skús po nich prejsť rukou."
Garrett si vzal do ruky šíp ležiaci na zemi a nežne pohladil operenie na jeho konci: "Vau, je jemné."
"Ich farba nie je umelá. Cooper mi rozprával o kadejakých zvieratách. Vravel, že po katastrofe, ktorá zem zachvátila, vznikli nové druhy živočíchov. Jeden z nich je takzvaný skalf. Videla som ho na vlastné oči. Raz ma Cooper zobral do lesa, kde objavil ich hniezdo. Viem ti ho dokonalé popísať, keďže sme jedného aj skolili. To zviera má štyri končatiny. Predné pripomínajú nohy vtáka a zadné zase nohy cicavca. Hlavu ma takisto po vtákoch, s ostrým zakrúteným zobákom, no týčia sa mu tam aj malé špicaté uši, podobné mačacím. Z trupu mu vyrastajú veľké krídla, ktoré mu umožňujú lietať do tých najväčších výšok. Telo sa mu končí dlhým a mohutným chvostom. Skalfy sú pokrytí perím. Buď modrým ako toto," ukázala prstom na perie pripevnené k šípu, " alebo zeleným. Tieto zvieratá sú akoby kríženci levov a vtákov."
"Levov?" zdvihol mladík jedno obočie.
"Ach, ešte si nevidel leva? Ja som ich videla na obrázkoch v starých knižkách, ktoré odniekiaľ dovláčil Cooper," usmiala sa. "Potom ti ich ukážem."
"A čo ste spravili s tým skalfom, ktorého ste zabili?" spýtal sa Garrett.
"No, jeho perie je veľmi vzácne. Používa sa práve na výrobu šípov. Je jemné, pri streľbe ti neporaní ruku a zároveň dokáže perfektne stabilizovať šíp počas letu. Mäso je veľmi chutné, takže sme ho spracovali a uskladnili. No, myslela som si, že Cooper perie predal. Netušila som, že z neho vyrobil šípy. Hm, vyzerajú byť kvalitné."
"On robí všetko dôkladne, že?" spýtal sa Garrett.
"To áno," usmiala sa Alice. "Strieľal si už niekedy z luku?"
"Párkrát," povedal Garrett zamyslene. "Celkom mi to šlo."
"Môžeme zájsť na cvičisko, keď sa vráti Chris," žmurkla na neho. "Trochu sa precvičíme v boji."
"Dnes som mal boja až-až," zasmial sa čiernovlasý mladík, "no trochu ešte zvládnem."
"To je dobré. Poď za mnou. Ukážem ti tie knihy," vstala Alice a vyšla z obchodu.
Garrett zhrabol rozhádzané šípy do dlani a uložil ich do koženého tulca. Prevesil si ho cez chrbát a do ruky vzal luk, ktorý bol opretý o regál. Vyšiel zo zbrojnice a zavrel za sebou dvere. Počul, ako si Alice hromží v spálni, hľadajúc knihy v hromade harabúrd. Po niekoľkých sekundách vypochodovala z malej miestnosti s veľkou knihou v ruke. Prešla len niekoľko krokov, keď sa vchodové dvere s rachotom otvorili a v nich stáli dve mužské postavy.
"Tak, som späť, ľudia. Cooper, nesiem aj návštevu," povedal hnedovlasý muž nadšeným hlasom.
"Cooper už odišiel," povedala Alice. Keď uvidela Chrisa, opäť sa v nej prebudil pocit radosti.
"Čože? Tak skoro? Veď som bol preč iba hodinu," čudoval sa zelenooký muž a mierne mu poklesol úsmev na perách.
"Marcus pre neho prišiel oveľa skôr. Vraj zmena plánu," odpovedal mu brat. "No, máme ťa od neho pozdraviť."
"Aha. Tak nič," povedal Chris sklamane a pozrel sa na Diega. "Diego, toto je môj brat."
Čiernovlasý chlapec položil luk na stôl a podišiel k mužovi odetom v bielej zbroji: "Ja som Garrett."
Diego mu podal ruku a Garrett mu ju silno stisol. "Dobrý stisk, chlapče," pochválil ho muž s prekvapeným tónom.
"Vďaka. Snažím sa," zasmial sa a spolu s ním aj jeho priatelia.
Alice sa pozrela na Garretta: "Diego je môj odveký priateľ. Dúfam, že budeme všetci dobre vychádzať."
Všetci v miestnosti súhlasne prikývli.
"Garrett, čo robí ten tulec na tvojom chrbte?" spýtal sa podozrievavo Chris.
"Cooper, mi povedal, alebo skôr prikázal, aby som si niečo z obchodu vzal a nechal si to. Tak som teda poslúchol," zasmial sa. "Mám ti oznámiť, aby si si niečo vzal aj ty."
"Naozaj?" spýtal sa neveriacky hnedovlasý muž.
"Vážne," usmial sa Garrett a dal bratovi najavo, že vraví pravdu.
"Pozriem sa tam neskôr. No teraz nám porozprávaj o vašom zážitku v lese. Diego by o tom chcel počuť. Rovnako ako aj ja," posadil sa Chris na stoličku.
"Aj ja," zasmiala sa Alice a prihlásila sa ako učenlivá žiačka, poctivo pripravená na hodinu.
"Fajn. Nie je to najpríjemnejšia situácia, no pokúsim sa vám to opísať čo najpresnejšie."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Kristen Kristen | 26. července 2012 v 18:42 | Reagovat

Ej nech jeden luk pošle aj mne :D A ten sklaf keby taká zver bola a stretla by som ju v lese asi by som utekala :D Veľmi dobrá kapitola :)

2 Teryii Teryii | Web | 26. července 2012 v 18:55 | Reagovat

[1]: Súhlasím :D Aj ja by som utekala kadeľahšie :D A aj ja chcem luuuk :-D
Ale nie :D Dosť, ešte by som s tým niekoho trafila omylom :-D
Super čaasť :-P Teším sa na pokračko :-P
Tvoja šalenotka :-D

3 Sandy Sandy | Web | 26. července 2012 v 23:23 | Reagovat

Dobre, pridávam sa do skupiny lukostrelcov, aj ja milujem luky :D nedávno som dokonca z jedného aj skúšala strieľať a ešte by som si to rada zopakovala :-)
Inak super časti, zdá sa, že sa ozaj chystá aj nejaká tá akcia, tak sa teším, ale zároveň dúfam, že sa nikomu nič nestane. Alicin a Chrisov vzťah tiež vyzerá nádejne, takže som zvedavá, ako sa všetko bude ďalej vyvíjať ;-)

4 Sagitta Sagitta | Web | 27. července 2012 v 16:19 | Reagovat

hm..zaujímavé zviera čo si vymyslel...:)..len ho je asi škoda na šípy...:X...a ten luk...hm...aj ja by som brala taký...len sa mi zdá byť trochu malý..alebo je Garrett až taký vysoký?...ja som mala už v ruke luky...ale také malé ešte nie... ;-)  :-)

5 Dan Dan | E-mail | Web | 27. července 2012 v 16:39 | Reagovat

[4]: no, rozmýšľal som nad tým aj ja...ja mám rád dlhé luky (ako napríklad anglické ;) ) lenže podľa toho čo som pre neho vymyslel na neskôr, mu bude pri jeho štýle pohybovania zavadzať :D možno ho zväčším o niečo, no čím menší tým lepšie :D

6 Kristen Kristen | 28. července 2012 v 10:50 | Reagovat

jej ty si začal Čiernu ovcu čítať? :D Hej to bola prvotina ale mala som pred tým aj horšie :D ale som prekvapená, že si začal ovcu čítať :D

7 Casion Casion | Web | 28. července 2012 v 21:23 | Reagovat

ten luk je super :D lukostreľbu mám rozhodne radšej ako šerm, takže ma teší, že sa v tvojom príbehu si táto skvelá zbraň našla svoje miesto 8-)

8 Casion Casion | Web | 29. července 2012 v 23:24 | Reagovat

ja aj moja kamoška Sprotte sme moc rady, že čítaš našu poviedku Čarodejnica z Redmontu :D tešíme sa na tvoje komentáre a názory ku kapitolám :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama