Vitajte na mojom blogu My Fantasy Writing. Nájdete tu moje poviedky, epickú hudbu, obrázky atď. Budem Vám vďačný za úprimné komentáre a hodnotenie. Váš Dan ;)






Čas si nás bude pamätať - 8. kapitola - Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku - 1. časť

28. srpna 2012 v 22:26 | Dan |  Čas si nás bude pamätať

8. kapitola

Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku

Na konci ulice sa nachádzalo cvičisko. Pred vstupom stáli dvaja ozbrojení muži, ktorí zdravili každého, kto cez dvere vstúpil. Hlavná budova bola v tvare kríža. Na každej zo stien bol východ na otvorené cvičisko, ohradené len menším múrom. Diego a Alice to tam už dobre poznali, a tak vedeli kam ísť. Odbočili doľava a vyšli cez dvere von na otvorené priestranstvo. Ocitli sa na strelnici. Na jednej strane murovanej ohrady boli terče, figuríny zhotovené zo slamy, a prázdne, sklenené fľaše, položené na podstavcoch.


Garrettovi odľahlo, keď zbadal iba jedného trénujúceho muža. Aspoň si urobím hanbu len pred jedným, pomyslel si.
"Nazdar, Alice," ozval sa muž.
"Ahoj, Phillip. Čo tu robíš?" spýtala sa Alice prekvapene.
"Teba tu pozná naozaj každý," zasmial sa Chris pobavene a vytiahol pištoľ z puzdra ako pravý kovboj.
"Nevidíš? Cvičím," odpovedal jej Phillip stručne a vystrelil šíp z luku. Šíp prebodol pomyselnú hlavu figuríny.
Garrett v údive zo svižnosti muža otvoril ústa a hľadel s úžasom v očiach na prebodnutú figurínu.
"Ale veď generál Marcus išiel s vašim oddielom do lesa," povedala čiernovláska.
"Odkiaľ to vieš?" zdvihol jedno obočie muž.
"Cooper šiel s nimi. To je na dlho," povedala v rýchlosti a čakala na odpoveď.
"Generál Marcus nás nepotreboval všetkých. Tak som si prišiel za ten čas zacvičiť," vysvetlil jej muž a opäť vystrelil šíp na figurínu. Ten sa zabodol pár centimetrov od predošlého.
Dvom bratom došlo, že muž patrí k Marcusovmu oddielu. Philip bol stredne vysoký, približne ako Diego. Jeho malé zelené oči pôsobili sympaticky a priateľsky. Vyzeral byť typom človeka, na ktorého sa dá spoľahnúť. Dôkladne oholená tvár ho omladzovala o niekoľko rokov. Za tenkými bledými perami sa skrýval rad bielych zubov, žiariacich rovnako ako jeho ryšavé vlasy, pripomínajúce líščiu srsť.
"Aha. Mimochodom, toto je Garrett a toto je Chris. Zavítali ku nám včera," usmiala sa Alice a predstavila ryšavému mužovi dvoch bratov.
"Zdravím, ja som Chris," podal si ruku s mužom.
"Phillip," opätoval mu stisk a rovnako sa zoznámil aj s Garrettom.
"Tak čo? Prišli ste si zatrénovať?" spýtal sa Phillip, kým prikročil naspäť k terčom. Vystrelil ďalší šíp, ktorý tentoraz prebodol imaginárne srdce figuríny.
"Áno. Vidím, že tebe to ide perfektne. Možno by si mohol Garretta naučiť pár trikov," pochválil ho Diego a nenápadne požiadal muža o láskavosť.
"Hm, strieľal si už niekedy z luku, Garrett?" premiestnil Phillip všetku pozornosť na chlapca.
"Áno. Párkrát. Otec mi jeden vyrobil, keď som mal sedem rokov," zamyslel sa mladík.
"To bolo dosť dávno. Ak chceš, môžem ťa to naučiť," usmial sa na neho muž s lukom v ruke a sledoval Garrettov natešený výraz.
"Phillip je najlepším inštruktorom lukostreľby, akého poznám," povedal Diego a zložil poklonu mužovi. "Pomáhal pri tréningu aj mne."
"Ty vieš strieľať z luku?" spýtal sa prekvapene Garrett.
"Žartuješ?" zasmial sa Phillip s pobaveným výrazom na tvári. "Diego by vedel vystreliť aj z rozpadnutého kanónu."
Všetci sa rozosmiali a ryšavec prehovoril na chlapca: "Môžem sa pozrieť na tvoj luk?"
"Jasné," usmial sa Garrett a podal mu ho.
Phillip natiahol bielu tetivu s úplnou ľahkosťou. Všetci sa zľakli, že čierny luk pod mužovým ťahom praskne.
"Odkiaľ ho máš, Garrett?" spýtal sa s prižmúrenými, podozrievavými očami.
"Ehm. No, od Coopera. Prečo?" nechápal, prečo sa na neho Phillip takto pozerá.
"Takéto rýchle a šikovné luky vedia vyrábať len ľudia z lesa."
"To je dosť možné. Vyrobil ho Cooper. Vyrastal v lese," ozvala sa Alice.
"Aha. Trošku ti ten luk závidím, Garrett," zasmial sa ryšavý muž. "No na svoj dlhý luk nedám dopustiť. Preferujem silu pred rýchlosťou," žmurkol na neho.
"To mi odľahlo. Nechcel by som ti ublížiť po tom, čo by si mi ho ukradol," vyhlásil trúfalo Garrett.
Nastala chvíľka ticha, keď sa zrazu všetci hurónsky rozosmiali z chlapcovej drzosti.
"Garrett po dnešnej prechádzke ťa už dobre poznám, ale toto by som od teba nečakal," povedal pomedzi smiech Diego.
"Máš gule chlapče," potľapkal ho po pleci Phillip. "Mimochodom, koľko máš rokov?"
"Šestnásť. A vy?"
"Možno to tak nevyzerá, ale som starší ako Diego. Mám tridsaťtri," povedal ryšavec.
"Ja vlastne ani neviem, koľko má rokov Diego," zamyslel sa chlapec a obrátil zrak na španiela.
"To by si chcel vedieť, čo?" zasmial sa muž v bielej zbroji a premeral si chlapca. "Čo za to?"
"Milosť," povedal Garrett.
"Och, tak to radšej nebudem riskovať. Mám 29."
Kým mladík zisťoval španielov vek, Phillip si párkrát vyskúšal vystreliť z Garrettovho luku. Šípy preleteli slamenými figurínami ako maslom a zostali zapichnuté v ich polovici.
"Takže, začneme s tréningom hneď teraz?" obrátil sa ryšavec naspäť na štvoricu so spokojným úsmevom na tvári.
"Som pripravený," hrdinsky vyhlásil čiernovlasý mladík a vzal si svoj luk od Phillipa.
Chris poťažkal svoju pištoľ, namieril a začal strieľať do sklenených fliaš rozložených na podstavcoch. Fľaše sa roztrieštili v rýchlom slede za sebou. Diego len uznanlivo pokýval hlavou, vytiahol svoju malú, jednoručnú kušu a vystrelil na terč. Šípka sa zabodla priamo do čierneho stredu.
"No páni. Chalani, vy ste tak nadaní," pochválila ich Alice s iróniou v hlase.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama