Vitajte na mojom blogu My Fantasy Writing. Nájdete tu moje poviedky, epickú hudbu, obrázky atď. Budem Vám vďačný za úprimné komentáre a hodnotenie. Váš Dan ;)






Čas si nás bude pamätať - 9. kapitola - Do zbrane! - 2. časť

15. října 2012 v 22:09 | Dan |  Čas si nás bude pamätať
"A pustia nás vôbec na hradby štyroch?" opýtal sa Chris po krátkom premýšľaní.
"Nerob si starosti. Všetko zariadim," odpovedal Diego s istotou v hlase.
Po niekoľkých minútach konečne dorazili k ozrutným hradbám, na ktorých sa vlnili malé svetlá horiacich fakieľ. Pred schodiskom už nestála štvorica, ktorej Chris poobede odovzdával požičané kone, ale iná. Pozostávala z troch mužov a jednej, stredne vysokej ženy. Nebolo jej vidno do tváre, no spod helmy jej vykúkali dlhé blond vlasy. Štíhla postava nevyzerala nebezpečne, no ľahkosť, s akou držala kovový okrúhly štít, Chrisa ohromila.
Veliteľ stráže zdvihnutím ruky zastavil štvoricu a ráznym hlasom prehovoril: "Stáť! Kamže ste sa vybrali?"


Diego spravil pár krokov dopredu a zložil si kapucňu z hlavy. "Chceli by sme na hradby."
"A načo by ste tam chceli ísť?" spýtal sa strážnik.
"Hliadkovať. Generál Marcus sa ešte nevrátil z lesa. Chceme byť pri ich návrate," odpovedal španiel sebaisto a pozrel sa mužovi do očí.
Strážnik si ich premeral pohľadom. Jeho oči chvíľu zostali na Chrisovi a Garrettovi, no po pár sekundách kývol hlavou a ustúpil im z cesty. "Tak fajn. Máte šťastie. Choďte."
"Vďaka," povedal Diego a naspäť si nasadil kapucňu. Pustil pred seba svojich troch priateľov a vykročil za nimi. Vtom ho za rameno chytila niečia ruka.
"Stoj, Diego," zaznel za ním ženský hlas. Španiel sa obrátil a pred jeho očami stála ozbrojená blondína.
"Dopočula som sa o dnešnom incidente s mojím bratom Georgeom. Prijmi moje hlboké ospravedlnenie," povedala blondína potichu a sklonila hlavu.
"Scarlett? Čo tu ty robíš?" zatváril sa Diego prekvapene.
"Aj ja si potrebujem nejako zarobiť. Nechcem otcove peniaze. No to je jedno," odpovedala blondína.
"Scarlett, ty sa mi nemáš za čo ospravedlňovať. Za nič nemôžeš. Obaja vieme, aký je George," usmial sa na ňu spod kapucne. "Nerob si starosti."
"Ja viem. Niekedy ľutujem, že je mojím bratom práve on." Scarlett si povzdychla, zdvihla hlavu a pozrela sa do španielovej zahalenej tváre. "Ešte raz prepáč." Usmiala sa a vrátila sa na svoje postavenie.
Keď Chrisove uši zachytili ženský hlas, hneď vedel, kto sa skrýva pod pevným pancierovým brnením. Pamätal si Scarlett a jej dlhé blond vlasy z návštevy u správcu.
"Myslí si, že sa ospravedlnením na všetko zabudne?" zagánila Alice cez zaťaté zuby, keď blondína prešla cez dvere.
"Ale no tak, Alice. Bolo to od nej milé. Nemôže za to, akého má brata. Čo proti nej stále máš? reagoval Diego a rozhodil rukami.
"Čo proti nej mám? Je to Daleonova dcéra."
"Otca si človek nevyberá," zastával sa jej Diego naďalej. "Prestaň mať predsudky, Alice. Nepoznáš ju."
"A ty? Poznáš ju? Ako vieš, že je iná, ako George?" spýtala sa Alice s mierne zvýšeným hlasom.
Diega táto otázka zarazila. Zostal stáť na mieste ako prikovaný. Alice sa zazdalo, že jej niečo tají. "No tak?"
Španiel prekročil na mieste a zaťal zuby. Jeho sánka sa pod tlakom rozšírila. Vzdychol si. "Musíme to rozoberať teraz? Máme dôležitejšie veci na práci," vyšli jeho slová spod kapucne.
Alice prižmúrila oči, zapozerala sa na jeho čiastočne zahalenú tvár. Nikdy mi nič netajil. Vždy sme si vraveli všetko, nech to bolo čokoľvek, premýšľala Alice. "Hm, tak fajn. No odpovedi sa nevyhneš."
Diego prikývol a vykročil hore schodmi. Chris a Garrett si vymenili zamyslené pohľady a vybrali sa za ním.
Keď sa ocitli na hradbách, Diego prehovoril: "Prejdeme pár metrov po pravej strane hradieb. Tam budeme čakať."
Kráčali v tichosti. Každý sa cestou obzeral pomedzi zuby hradieb. Hľadali náznaky pohybu alebo svetla. No márne. Lesy boli mŕtve, rovnako ako čiernočierna tma, ktorá vládla v nočnej krajine.
Po minúte chôdze sa Diego zastavil. Podišiel k cimburiu a naklonil sa cez medzeru. Povzdychol si a pokrútil hlavou. "Povedzme si to priamo. Niečo sa stalo. Marcus nie je blázon, a ak by už chcel zostať cez noc v lese, poslal by jedného zo svojich mužov, aby nám to oznámil."
"Čo ak zablúdili?" spýtal sa Garrett.
"Cooper by v týchto lesoch nikdy nezablúdil," zamietla Alice mladíkovu úvahu.
"Tak čo budeme robiť?" zdvihol Chris jedno obočie a hádzal pohľad z Alice na Diega.
Diego sa naspäť obrátil, rozhliadol sa po krajine a zamyslene povedal: "To, čo sme chceli. Čakať."
Všetci mlčky prikývli a čiernovláska si sadla na zem. Vlasy mala rozopnuté, viali jej v jemnom chladivom vánku. Vyzerala zničene, od nervozity si neustále medlila ruky a ohrýzala nechty. Vložila si tvár do dlaní. Akonáhle začul Chris tiché vzlyky, prisadol si k nej a pohladil ju po vlasoch.
"Všetko dobre dopadne, Alice," pošepkal jej do ucha a objal ju.
Alice sa na neho pozrela lesknúcimi sa očami. "Prišla som o rodičov. Neprežila by som, keby som stratila aj Coopera."
"Neboj sa. Cooper sa o seba postará. Vráti sa," usmial sa a pozrel jej do očí. "Všetci sa bojíme. No musíme veriť."
Alice sa skotúľala slza po líci a utrela si ju. Venovala Chrisovi krásny úsmev a hodila sa mu okolo krku. "Ďakujem ti, Chris. Mám ťa rada."
"Aj ja teba, Alice." Pri tých slovách ho pohltil pocit, ktorý ho zmáhal po celý čas. Pocit, ktorému musel odolávať. Nie! Teraz na to nie je čas, pokarhal sa v duchu. "Vstaň, Alice. Poďme sa prejsť."
Vtom sa Garrett odtrhol od hradieb a vykríkol: "Vidím svetlo. Vychádza z lesa!"
Všetci rýchlo pribehli k múrom a zahľadeli sa do tmy. Garrett mal pravdu. Z lesa vychádzalo niekoľko malých svetiel. Horiace fakle sa ráznym krokom približovali k pevnosti ako nebojácne svätojánske mušky. Vtom nečakane zastavili blízko fariem a polí. Štvorica sa zháčila, nerozumeli ich konaniu. Svetlá začali pobehovať okolo chatrčí, nastal medzi nimi rozruch, ktorý medzi priateľmi vyvolával čudné pocity. Pohltila ich neistota a obavy. Diego dokonca začul niekoľko rozzúrených hlasov. Ich natešené úsmevy sa pomaličky premieňali na nechápavé pohľady.
"Čo to robia?" spýtal sa Chris, no odpovede sa nedočkal.
Diego vzal svoju pušku a pozrel sa cez puškohľad do diaľky. "Do pekla!" skríkol nervózne španiel.
"Čo sa deje?" spýtala sa Alice vystrašene.
"Títo k nám nepatria," odpovedal Diego rovnako vyľakaným hlasom, no vtom ho niečo prerušilo. Farmárska chatrč postavená niekoľko metrov od polí vzbĺkla v plameňoch. Ozbrojená štvorica sa spontánne vzdialila od okraja hradieb. Strach sa v nich stupňoval, rovnako, ako aj adrenalín v krvi. Vystrašili ich obrovské šľahajúce plamene, vzdialené niekoľko stoviek metrov od nich. Všetci si vymenili pohľady, v ich očiach už nezostala ani štipka radosti.
Prvý sa spamätal Diego a pobehol pár metrov bližšie ku ozbrojeným mužom. "Poplach!" skríkol na neďalekú stráž. Správa sa reťazovo šírila od jedného strážnika k druhému. O pár sekúnd sa vzduchom niesol dunivý zvuk mestského rohu, ktorý by zobudil aj medveďa z hlbokého zimného spánku.
Od ešte nezožatých polí sa doniesli zúrivé výkriky neznámych ľudí. Podpálili ďalšiu chatrč. Na hradbách nastal rozruch a všetci strážnici sa rozbehli smerom k bráne. Hlboký tón zaznel znovu, tentoraz ešte hlasnejšie.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Lina Lina | Web | 16. října 2012 v 17:38 | Reagovat

Ja viem, že nepíšem bohvieako dlhé komentáre, ale drvivú väčšinu článkov čítam cez mobil a teda na mobile píšem aj komenty a nie je ľahké naťukať dve rozvitejšie vety, nieto ešte nejaké postoje a názory. Budem sa snažiť písať viac, ale neviem, ako to prežijú moje prsty :D A dúfam, že nebude vadiť, ak nebudem písať s diakritikou, lebo na mobile píšem s diakritikou dlhšie :)
Inak to nie je problém, len som strašne lenivá :D
A teraz už k veci - časť je dobrá, v tvojich príbehoch sa mi najviac páči rozmanitosť oslovení, napr. Alice nazveš raz čiernovláska, inokedy mladá žena (povedzme si úprimne, nedokáže to každý, obzvlášť ja nie :D)
Ale čo sa týka mínusov, veľmi mi vadí písanie národnosti s malým písmenom - Španiel sa píše s veľkým Š :)
a inak je všetko v pohode, keď chceš vedieť môj názor na štylizáciu a gramatiku :)
a jedna z otrepaných fráz na koniec - teším sa na pokračovanie nielen Času, ale aj Som iba človek :D

2 Dan Dan | E-mail | Web | 16. října 2012 v 18:08 | Reagovat

[1]: Jasné :-) Nechcem, aby si teraz nasilu dlho rozmýšľala, čo všetko tam bolo dobré, čo zlé. Jednoducho spontánne, ale hlbšie komentáre potešia každého :-) no a tie národnosti... Nechápem, prečo som ich písal s malým :-D viem, že národnosti sa píšu s veľkým...asi menšie neuvedomenie sa. Len zaujímavé, že ma doteraz na to nikto neupozornil :-) Ďakujem ti :-) Vidíš ? :-P práve o tomto som vravel ;-) môžem napraviť svoje chyby...ak by si mi to nepovedala, neuvedomím si to ;-) s pozdravom Dan

3 Kristen Kristen | Web | 16. října 2012 v 20:31 | Reagovat

Scéna medzi Chrisom a Alice sa mi páčila. Páči sa mi, ako opisuješ ich vzťah ako sa postupne vyvíja a ako sa obaja snažia sympatia medzi sebou potlačiť lebo "nie je správny čas na také veci" :D Úprimne ti poviem, že ako sa objavili svetlá z lesa som sa potešila, že "Jeej super Cooper je oukej" ale mohla som čakať, že Cooper sa ešte neobjaví ale aj tak ma to prekvapilo. A zaujala ma Scarlett a postoj Alice voči nej. A samozrejme som zvedavá na Diega a jeho postoj ku Scarlet :) Veľmi dobrá kapitola :)

4 Dan Dan | E-mail | Web | 16. října 2012 v 21:04 | Reagovat

[3]: Ďakuejm za koment :P potešil ma ;) Vidno, že si všímaš detaily, ako postoj Alice a Diega ku Scarlett :)

5 C.V.O.K. C.V.O.K. | Web | 18. října 2012 v 17:28 | Reagovat

Nooooo ty vole. o_O
Mám to. Konečne celé... A... Počúvaj ma ty Tolkienov následník, sadaj na zadok a píš! Krucifix! Takto to seknúť... Neničila som si tri hodiny oči civením na monitor len pre to, aby si to TY teraz v tom najlepšom sekol! Pfff... Si horší ako televízna reklama... :D No ale vážne! Je to neuveriteľne skvelý príbeh, ako som očakávala po prečítaní Som iba človek, splnilo aj toto dielo všetky moje očakávania. Prvotriedna zápletka, čistý štýl písania, sympatický hrdinovia a celkovo... Mala som dojem že sedím v kine s 3D okuliarmi na nose a celý dej sa odohráva priamo predomnou... AWESOME! jajaj... asi mám  novú závyslosť :D tvoju poviedku :D
Bude Cooper v poriadku? Kto do pekla sú tý idioti pobehujúci pomedzi slamené domy s fakľami v rukách? A ako... No nič... Jednoducho a stručne lebo sa ma už nezbavíš keď sem začnem rozpisovať moje dojmy nad každou postavou - je to veľmi pekné, teším sa na pokračovanie a radím ťa k obľúbeným písalkom ;)
Ps. Na tvoj blog som sa dostala čírou náhodou z čírej nudy. Vo vyhľadávači na úvodnej stránke blogcz som zadala už presne neviem aké heslo, vyhodilo mi kvantum článkov... Ale tvoj ma najviac zaujal no a.... Som tu :D A už sa ma nezbavíš.... O:) :P
Pps. Ostří moci, jednorázovka ktorú si mi okomentoval má dve časti. Ja len tak... že komentár si napísal k prvej, tak len že by bodlo prečíta pre celistvosť príbehu aj druhú ;)

6 Lina Lina | Web | 18. října 2012 v 20:46 | Reagovat

[2]: ja ti dám vedieť o chybách, len to je ten "problém", že ich tam veľa nie je 8-) ale budem sa hrať na "grammar nazi", ak chceš :D

7 Dan Dan | E-mail | Web | 18. října 2012 v 20:56 | Reagovat

[6]: Nie, nepotrebujem, aby si mi vyhľadavala chyby pravopísne...ja som myslel len také, čo biju do očí, také čo sa mi opakují...napríklad to, že som vždy písal španiel s malým š :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama