Vitajte na mojom blogu My Fantasy Writing. Nájdete tu moje poviedky, epickú hudbu, obrázky atď. Budem Vám vďačný za úprimné komentáre a hodnotenie. Váš Dan ;)






Som iba človek - 1. časť

4. října 2012 v 22:53 | Dan

Som iba človek



Som poručíkom medziplanetárnych ozbrojených síl planéty Zem. Píše sa rok 2155, v ktorom bola objavená nová planéta s názvom Clarson23f. Bol som zvolený za člena posádky vesmírnej lode Strecius a tajného projektu Clarson. Našou úlohou bolo preskúmať túto planétu a zistiť o nej bližšie informácie. Nemohol som odmietnuť, nemal som na výber. Volám sa Shane Connor a toto je môj príbeh...



Otvoril som oči a pred sebou som cez zelenú tekutinu uvidel interiér kajuty. Na opačnej strane miestnosti som zbadal ďalších členov posádky uzavretých v malých a tesných komôrkach. Vtom som si uvedomil, čo sa deje. Práve som sa prebudil z kryospánku. Siahol som rukou na sklo a nadýchol sa. Šlo to aj napriek kvapaline, ktorá ma obklopovala.
Zrazu sa zelená voda začala odsávať bočnými odtokmi. Netrvalo to dlho a všetka bola preč. Dvere mojej kryokomory sa otvorili a ja som tvrdo dopadol na chladnú oceľovú dlážku. Chcel som sa nadýchnuť vzduchu, no nešlo to. Pocítil som ako sa mi v pľúcach vzpierajú litre odpornej tekutiny. Začal som kašľať a z úst sa vyvalili prúdy vody.
"Dočerta," povedal som, keď už boli moje pľúca prázdne. "Nenávidím prebúdzanie."
Pozrel som sa na svoj chrbát, v ktorom som mal pripojených niekoľko hadičiek a rúrok. Nervózne som všetky vytiahol a zdvihol hlavu. Otvárali sa dvere ostatných kryokomôr a postupne z nich vyliezali členovia posádky. Medzi nimi boli aj moji dvaja priatelia, vojak Scott McGregor a náhradná pilotka Carly Taylorová. Všetci sa skláňali nad zemou vyvrhujúc zelenú tekutinu z tela. Dobre viem aký je to pocit a bolo mi nepríjemne pozerať sa na to. Sklonil som hlavu, no vtom moje uši začuli mužský hlas.
"Vážení, vitajte vo hviezdnej sústave planéty Clarkson23f. Dnes je 24. novembra 2159. Spali ste presne štyri roky, tri mesiace, šestnásť dní, päť hodín a dvadsaťjeden minút. Pravý čas ponaťahovať končatiny," zasmial sa kapitán lode Strecius a vytiahol svoj datapad.
Všetci sme boli oblečení len v obtiahnutých kombinézach, vyrábaných práve pre dlhý spánok v kryokomore. Štyri roky môjho života prebehli takpovediac za jednu sekundu. Radšej by som ich prežil doma s priateľmi, ako prespal. Čo už. V dnešnej dobre nemám na výber.
"Na stole máte vaše datapady. Všetci do svojich izieb," rozkázal nám kapitán. "O šiestej vás chcem vidieť v jedálni. Všetkých do jedného. Musím s vami prebrať pár záležitostí."
Kapitán O'Sullivan je mojímvzorom od kedy som vstúpil do armády. Je to čestný muž, má vo mne plnú dôveru. Nikdy som sa ho nepýtal na vek, no odhadujem, že je odo mňa starší aspoň o pätnásť rokov. Ja mám tridsaťdva, ak počítam štyri roky strávené v kryokomore. Musím si na to zvyknúť.
Postupne sme si brali svoje datapady zo stola a odchádzali z miestnosti ťažkými kovovými dverami. Na dlhej chodbe som počkal na svojich dvoch priateľov.
"Nazdar, Shane. Dlho sme sa nevideli," pozdravil sa mi Scott smejúc sa. Stredne vysoký čiernovlasý muž sa ku mne naklonil a pošepkal mi pár slov pozerajúc sa na našu kamarátku Carly. "Už ide. Pozri sa na ňu. Tá obtiahnutá kombinéza jej veľmi pristane."
Ja som sa nad jeho poznámkou len zasmial a vykročil Carly oproti. Boli sme veľmi dobrí priatelia. Spoznal som sa s ňou ešte skôr, ako so Scottom. Všimol som si, ako jej ladná chôdza priťahuje pohľady viacerých mužov posádky. Ako by aj nie? Každého muža musí pritiahnuť jej skvele tvarované telo a blond vlasy, stiahnuté vo chvoste.
"Ahoj, Carly," pozdravil som ju s úsmevom na perách a objal ju.
"Ahoj, Shane. Ako sa cítiš?" usmiala sa a pozrela na mňa jej modrými jagajúcimi sa očami.
"Ďakujem, dobre. A ty?"
"Rovnako. Už sa teším na sprchu. Idem prvá," povedala a nahodila vražedný pohľad, aby jej nikto neodporoval.
"Shane, začínam ľutovať, že si nám vybavil spoločnú izbu," zasmial sa Scott a dodal. "Čau, Carly," pozdravil ju a takisto ju objal.
Spoločne sme sa vybrali smerom k našej izbe, cestou sme stretli pár robotov, ktorý nás automaticky pozdravili. Boli to jednoduché roboty, naprogramované iba na udržiavanie čistoty na lodi.
Keď sme dorazili k naším dverám, zadal som bezpečnostný kód a dvere sa odomkli. Vošli sme dovnútra. Nebola to žiadna luxusná izba, no nám to stačilo. V kasárňach, v ktorých sme strávili niekoľko rokov, to bolo oveľa horšie. Na jednej strane miestnosti sa nachádzala dvojposchodová posteľ a na druhej jednolôžková. V stenách bolo zabudovaných pár skríň a trezor, v ktorom sa skrývala naša výzbroj. V rohu izby stál robot, ktorý bol momentálne vypnutý.
Scott sa okamžite vyštveral po rebríku na dvojposchodovej posteli. "Hore spím ja," oznámil nám.
"Si si istý?" spýtala sa ho Carly a zasmiala sa.
"Hm, počkaj, porozmýšľam," podoprel si hlavu čiernovlasý muž a ani nie za sekundu pokračoval. "Áno, som."
Obaja sme sa nad ním zasmiali.
"Tak chalani, ja bežím do sprchy. Neľakajte sa, ak by som tam bola dlho. Štyri roky sú štyri roky," žmurkla na nás a vstúpila do bočných dverí, kde sa nachádzala kúpeľňa.
"Okej," odpovedali sme jej.
Scott zišiel z postele a otvoril skriňu. Vybral si svoju uniformu. Ja som sa medzitým prehraboval vo svojich veciach a hľadal sup-booster, ktorý som vždy nosil na ľavej ruke. Konečne som ho našiel a pripevnil si ho na zápästie. Vyzeral ako náramok s menším displejom. Stlačil som jedno z piatich tlačidiel a na displeji vybehol nápis: "Vitaj, Shane." Sup-booster je malý počítač, v ktorom mám všetky informácie. Dokáže sa napojiť na moje telo a kontrolovať životne funkcie. Niekoľkokrát mi zachránil život.
"Čo si myslíš o planéte Clarson? Myslíš, že tam nájdeme niečo zvláštne?" ozval sa Scott.
"To ešte neviem. No čoskoro to zistíme," odpovedal som a obrátil sa na neho. Vtom sa mi naskytol nepekný pohľad, pretože sa práve prezliekal. Okamžite som odvrátil zrak a zagánil na neho. "Dopekla, Scott. Toto si si naozaj mohol odpustiť. Nemám chuť pozerať sa na tvoj holý zadok."
"Prepáč, mal som ťa varovať. Ešte náhodou neodoláš mojim ladným krivkám," rozosmial sa a natiahol si na seba trenírky.
"Ty si ale idiot," zasmial som sa a naťukal pár príkazov do sup-boostera. Dal som si ho dole a položil na svoju posteľ. Vtom som sa obrátil a uvidel Scotta, ako potichu otvára dvere do kúpeľne. "Čo robíš?"
Scott mi prstom naznačil, aby som bol ticho a pokračoval v otváraní dverí. Pokrútil som nad ním hlavou a čakal kedy odtiaľ vylezie s monoklom pod okom. O niekoľko sekúnd som počul Scottov rev, ktorým chcel Carly vystrašiť, no hneď potom zaznelo hlasné pľasknutie. Scott za malú chvíľku vyliezol z kúpeľne čaptavým krokom držiac si dlaň na líci. Keď ju dal dole, uvidel som červený odtlačok ruky.
"Toto ti bolo treba?" zasmial som sa nad Scottovou detinskosťou.
"Nabudúce si dvakrát rozmyslím, či to spravím," zasmial sa a pohýbal čeľusťou.
Sedel som na posteli niekoľko minút a utápal sa vo svojich myšlienkach. Nevedel som sa dočka teplej sprchy, ktorá by mi pretriedila hlavu. Vstal som a zaklopal na dvere kúpeľne. "Carly, bude to trvať ešte dlho?"
"Už len minútka. Chcem zo seba spraviť človeka," ozvalo sa spoza dverí.
Oprel som sa o stenu a čakal. Premýšľal som o planéte Clarson. Som zvedavý, ako bude vyzerať. A hlavne na formu života, ktorá na nej panuje. Vždy som rád objavoval nové druhy rastlín a živočíchov.
Z myšlienok ma vytrhla Carly, ktorá vyliezla zo sprchy zahalená v uteráku. Určite má na sebe aj spodnú bielizeň. Neriskovala by tak v prítomnosti Scotta. Scott má už dvadsaťsedem rokov, no puberta ho asi ešte neprešla.
Vymenil som si pohľad s Carly a zavrel sa v kúpeľni. Vliezol som do sprchy, stlačil som tlačidlo na ľavo odo mňa a na skle sa zobrazilo menu. Vybral som si teplotu vody a potvrdil. Zhora na mňa začala tiecť príjemná teplá voda a moje stuhnuté telo sa konečne uvoľnilo.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lina Lina | Web | 5. října 2012 v 7:23 | Reagovat

je to super!! takéto veci zvyčajne nečítam, ale tvoj štýl ma osloví pri akomkoľvek žánri :)
vniesol si tam humor, čo oceňujem a teším sa na ďalšiu časť :)

2 Kristen Kristen | Web | 5. října 2012 v 14:26 | Reagovat

:) velmi pekne :) Carly ma ucinny pravy hak :D

3 NeFeReT NeFeReT | Web | 12. října 2012 v 12:01 | Reagovat

Ahoj prepáč, že som sa neozvala. Mala som nejako zrazu veľa povinností. Ale hádam doženiem to zameškané na blogoch.
A teraz k poviedke. Je to zaujímavý námet. Začiatok mi trošku pripomínal avatara ale to sa po chvíľke zmenilo. Pekne napísané.

4 C.V.O.K. C.V.O.K. | Web | 14. října 2012 v 12:18 | Reagovat

Heeey človeče! Toto je dobré! Dosť dobré! Konečne nejaká kvalitná sci-fi :)
Zaujímavá zápletka, perfektný štýl písania (je vidieť že sa vo fantastike pohibuješ už dlhšie, opisy prostredia ti idú vážne skvelo, keď som to čítala, celý dej sa mi pred očami prehrával ako film ;) a celkovo... To vyzerá veľmi zaujímavo :-) Shane vyzerá byť správny sympaťák, Scott vtipná zložka týmu ktorá sa o zahnanie nudy vždy postará a Carly vyzerá byť tiež normálna. Som neskutočne zvedavá, ako sa dej ďalej vyvinie :)

5 Sheppard Sheppard | E-mail | Web | 6. listopadu 2012 v 18:44 | Reagovat

Dobrý úvod, má to vtip a zároveň trošku napětí, když nevědí, co je čeká. Pěkně to popisuješ. Jenom jedno malé doporučení - dělej odstavce (musíš je dělat enterem, blog nějak nebere tabulátory z Wordu). ;-)

6 Dan Dan | E-mail | Web | 6. listopadu 2012 v 19:44 | Reagovat

[5]: práveže mne sa to páči viac takto...viem že neberie tabulátory, no nepáči sa mi ak je medzi každým odstavcom vynechaný riadok...hlavne pri priamej reči

7 Sheppard Sheppard | E-mail | Web | 7. listopadu 2012 v 21:11 | Reagovat

Aha, tak v tom případě nebudu zasahovat do tvých vyšších záměrů :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama