Vitajte na mojom blogu My Fantasy Writing. Nájdete tu moje poviedky, epickú hudbu, obrázky atď. Budem Vám vďačný za úprimné komentáre a hodnotenie. Váš Dan ;)






Som iba človek - 5. časť

11. listopadu 2012 v 14:42 | Dan
Prebudili ma slnečné lúče, ktoré moje telo zaliali prívalom tepla. Noc bola chladná, nemali sme sa kde schovať. Ešteže nezačalo pršať, pomyslel som si. Vedľa mňa ležala Carly a Scott. Postavil som sa a ponaťahoval svoje svaly. Cítil som sa unavene, pretože som cez noc zažmúril oko len na pár minút. A to sme na spánok nemali veľa hodín, keďže sa tu noc a deň striedajú rýchlo. Obetoval som sa na úkor ostatných a skoro celú noc som držal hliadku, nech si zdriemnu aspoň oni. Cez noc sa neudialo nič nezvyčajné, až na pár zašuchotaní v kríkoch alebo podivných škrekov ešte podivnejších zvierat. V ohnisku už nehorelo, všetko drevo sa premenilo na slabo tlejúci popol. Poobzeral som sa okolo na skupinu ozbrojencov.


"Vstávame!" povedal som, no vtom som si uvedomil, že som naše vysielačky stlmil, aby sme kvôli chrápaniu niektorých jednotlivcov mohli zaspať. Môj sup-booster to za pár sekúnd napravil.
"Budíček," zahlásil som a sledoval letmé reakcie členov posádky. "No tak, vstávame!" zopakoval som a ich lenivé pohyby sa zmenili na čulejšie. Všetci sa začali stavať na nohy a naťahovať si svoje svalstvo, no niektorí si pred tým najprv ponadávali.
"Viem, že to bola ťažká noc, no musíme pokračovať," vyhlásil som.
"Keď cítim tú bolesť v chrbte a ešte si k tomu predstavím, že ma čaká niekoľko míľová prechádzka, najradšej by som sa odstrelil," zasťažoval sa jeden z mužov.
"Sklapni, Frank. Jediný, kto sa tu môže sťažovať, je poručík Connor. Skoro celú noc hliadkoval namiesto nás," ozval sa Lewis, ktorý predtým pomáhal Bakerovi so spojazdnením transportéra.
Vtom som si spomenul na nadporučíka a hľadal som v skupine ozbrojencov červený skafander. Asi sa môj zrak ešte neasimiloval na svetlo, pretože som ho nezazrel. Prešiel som zrakom po členoch posádky ešte raz, no Bakera som nikde nevidel. Znervóznel som a všetkých som spočítal. Narátal som deväť ľudí, vrátane mňa. No našu loď opúšťalo desať.
"Kde je, dopekla, Baker?" spýtal som sa nervóznym hlasom.
Všetci sa začali obzerať a hľadať muža v červenom skafandri. "To neviem," povedal Lewis, "ešte večer sedel pri ohni hneď vedľa mňa. No nepovedal ani slovo. Asi nečakal takúto revolúciu."
"Dočerta, dúfam, že neurobil nejakú hlúposť. Čo teraz? Nemáme čas na to, aby sme ho hľadali," povedal som.
"Rozdelíme sa," vyhlásil Lewis.
Musel som niekoľko sekúnd porozmýšľať. Byť veliteľom nie je vždy ľahké a zahŕňa to veľa náročných rozhodnutí. "Hm, tak dobre. No najprv sa skúsim spojiť s kapitánom O'Sullivanom." Stlačil som tlačidlo na helme a moja vysielačka na sekundu zašušťala. "Haló, tu poručík Connor. Haló!" zakričal som, no odpovede som sa nedočkal. "Žiadna reakcia. Možno je kapitán mimo riadiacej miestnosti. Skúsim to neskôr." Sklonil som hlavu a znovu som začal premýšľať. Po chvíľke ticha som ju zdvihol a uvidel osem ozbrojencov, ktorí na mňa uprene hľadeli. "Fajn. Lewis, Frank, pôjdete naspäť k lodi. Keď tam dorazíte, podajte hlásenie, či sa Baker vrátil, alebo nie. My ostatní budeme pokračovať. Veľa šťastia."
Dvaja muži zasalutovali, podali si ruky s niektorými členmi posádky a vybrali sa k útesom.
"Všetci za mnou!" prikázal som a vykročil smerom do hustého zeleno-červeného lesa. Kráčali sme v tichosti, len raz za čas sa vo vysielačke ozvalo lenivé stonanie členov posádky. Fľochol som na nich sprisahaneckým pohľadom. Všetci sa okamžite vystreli a zatvárili ako disciplinovaní profesionáli plní energie.
Prišlo mi to komické, a tak som so smiechom prehodil pár slov: "Nebuďte baby! Hádam vás..."
Vtom mi skočila do reči Carly: "Pozor na jazyk, Shane."
"Carly, nezabúdaj, že teraz ho máš volať poručík Connor," podotkol Scott s dôrazom na mojom mene. "Hm, zaujímavé, ako nás dokáže jedna noc v novom prostredí..." Zrazu nastal v komunikačných vysielačkách šum.
Čo to má, došľaka, znamenať? začudoval som sa v duchu a pozrel sa na môj sup-booster. Na displeji blikal veľký červený nápis Spojenie zlyhalo. Skúsil som to napraviť, no márne. Nič sa nedialo a zakaždým sa na obrazovke vysvietili tie isté slová.
Všetci členovia posádky sa čudovali rovnako ako aj ja. Podišiel som k nim bližšie a zakričal: "Haló! Počujete ma?!" Žiadna reakcia. Helmy tlmili všetok zvuk. Scott začal mávať rukami a naznačovať mi, že ma nič nepočuje. Ja som mu dal niekoľkými gestami najavo to isté. Scott zrazu urobil odvážny pohyb rukou smerom k tlačidlu na svojom skafandri. Len to nie, kamarát, pomyslel som si a sledoval ho s napätím.
Scott stlačil gombík, jeho helma sa rozčlenila na niekoľko plátov a zasunula sa. Typický Scott, pokrútil som hlavou.
Začal niečo rozprávať, no zjavne zlyhali všetky funkcie našich heliem. Nepočuli sme ani to, čo prichádza zvonku. Scott naznačoval dýchanie komickým prehnaným nasávaním vzduchu a palcom smerujúcim nahor. Ďalším, kto si sňal helmu z hlavy, bol muž napravo odo mňa.
Rozhodol som sa urobiť to isté. Keď sa moja helma stiahla, pocítil som nával čerstvého vzduchu. Nedokázal som to popísať. Cítil som tie najrozmanitejšie vône, aké len môžu existovať, no najmä vôňu prírody. Telo na neznáme plyny nereagovalo negatívne, a preto som letmým povelom ruky naznačil ostatným, že je to bezpečné. Hneď nato sa v slede mechanických zvukov zosunuli helmy všetkých členov posádky.
"Cítite to?" spýtal som sa. "Je vidieť, že tu ešte nezasiahla ľudská ruka. Čistejší vzduch som nikdy necítil."
"To teda áno. No čo sa stalo? Prečo sme sa nepočuli?" spýtala sa Carly, ktorej vlasy sa blyšťali v svetelných lúčoch prechádzajúcich cez husté koruny stromov.
"Zlyhalo spojenie. Nechápem to," odpovedal som.
"Môže sa prerušiť spojenie len tak?" divila sa blondína.
"Stačí sa pozrieť naokolo a uvidíš, že všetko je možné," povedal som s tajuplnosťou v hlase a pokračoval. "Takže, keďže je planetárne ovzdušie v poriadku, môžeme pokračovať."
"Poručík Connor, kedy sa najeme? Určite sú už všetci hladní rovnako ako aj ja," zasťažoval sa jeden z mužov a ostatní súhlasne prikyvovali.
"Pôjdeme ďalej a uvidíme, čo sa s tým dá robiť. Nepoznáme to tu, nemôžeme jesť hocijaké bobule, ktoré nájdeme. No dnes sa určite najeme," ubezpečil som ho.
"V to dúfam. Nechcel by som byť práve ja vojakom, ktorý zomrel na neznámej planéte od hladu," povedal ozbrojenec a všetci sa zasmiali. Potešilo ma, že všetci majú dobrú náladu a že morálka neklesla.
Pokračovali sme lesom asi tridsať minút. Šli sme podľa navigačného zariadenia stále rovnakým smerom, no les sa stále nekončil. Práveže bol čoraz viac hustejší. Zrazu som niekoľko metrov od nás začul tichý šuchot. Rýchlo som zdvihol zovretú päsť, aby všetci zastali. Ukázal som prstom na miesto, kde som začul zvuk. Scott sa ku mne potichu prikradol, skrývajúc sa za stromy a kríky. Pozrel sa smerom, kam ukazoval môj prst.
"Večera," pošepkal som potichu.
Scott sa doširoka usmial a stiahol si z chrbta svoj veľký blaster. Pred nami sa pri malom pramienku napájalo zviera pripomínajúce leoparda. Malo sýtooranžovú pokožku, no žiadnu srsť. Miesto chvostu mu z tela trčalo dlhé chápadlo, ako u všetkých zvierat, ktoré sme doteraz stretli. Oči mu svietili výraznou jantárovou farbou, ktorými sa pozrelo priamo na nás. Netrvalo dlho a naokolo sa ozval nepríliš hlučný zvuk zbrane. Scott zasiahol tvora do zadnej nohy a náraz laseru rozkrútil zviera ako ľahunké pierko v nemilosrdnom víchri. Lesom sa rozľahlo bolestné zakňučanie a následný rev. Tvor sa rozbehol preč aj napriek tomu, že mal prestrelenú jednu z nôh.
Neváhal som, vytiahol svoju dýku a rozbehol sa za ním. Šprintoval som skrz les, ladne som preskakoval hrubé korene stromov vyčnievajúce z pôdy, šikovne som sa uhýnal dlhým konárom, ktoré viseli až po zem. Každou sekundou som sa približoval k ranenému vystresovanému zvieraťu, ktoré vzalo nohy na plecia. Chcel som čím skôr ukončiť jeho trápenie. Pridal som ešte viac. Zrazu sa les začal premieňať na lúku obklopenú hustými nepriehľadnými kríkmi a vysokými rastlinami, ktoré pripomínali obyčajnú trávu. Zviera sa predo mnou chcelo schovať a rozbehlo sa priamo k nim. Bol som za ním len pol metra, keď vtom skočilo rovno do kríkov. Hodil som sa po ňom a v poslednej chvíli zachytil jeho trup. No už bolo neskoro.
Stiahlo ma so sebou do húštiny. Cítil som, ako ma do tváre pichajú kosodreviny a pokožku mi doškrabávajú neznáme rastliny. Zrazu bolesť prestala a ja som s nožom zabodnutým v krku zvieraťa vyletel na priame svetlo. Ocitol som sa na čistine. Keď som sa spamätal, zdvihol som zrak. Vtom mi zastalo srdce. Pocítil som príval krvi do mozgu. Predo mnou stálo niekoľko čudných dvojnohých postáv, ktoré sa vystrašene otočili ku mne, držiac v rukách hrôzu naháňajúce oštepy, a niekoľko oranžových zvierat, ktoré vyzerali úplne rovnako ako to, od ktorého som mal zakrvavený skafander. Hľadeli na moje plne vyzbrojené telo a tvora, do ktorého som zabodol dýku. Šupinaté nohy a trup vysokých postáv boli mohutné a svalnaté, rovnako ako aj dlhé ruky. Telo im pokrývala zbroj z čudného čierneho materiálu. Z hlavy im namiesto vlasov viseli už mnohokrát na tejto planéte videné chápadlá. Nastal rozzúrený rev a ja som uvidel ich dokorán roztvorené papule, pozostávajúce z troch otvárajúcich sa častí plných malých ostrých zubov. Zalial ma pot, keď sa revúc rozbehli rovno oproti mne s kopijami pripravenými na útok.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 C.V.O.K. C.V.O.K. | E-mail | Web | 12. listopadu 2012 v 10:59 | Reagovat

Huuuuuh! Dosť napínavá kapitola! POkazilo sa v nej snáď všetko, čo sa dalo. Najprv Baker, potom helmy a nakoniec stret z mimozemšťanmi... Asi nebudú veľmi nadšený že im Shane odkrágľoval ich domáce zvieratko čo? Kurňa! Je to neskutočne napínavé, prosím ťa, napíš to pokračovanie čo najskôr bude možné, mám totiž zlý pocit že celý výsadok skončí fiaskom...

Ps. K tomu slohu zo slovenčiny gratulujem. Viem aký je to dobrý pocit, keď sa ti dostane uznania od kompetentnej osoby :) Inak, nezverejnil by si ho tu? Len z čírej zvedavosti :) No a čo sa týka kontaktu na mňa... Emal som napísala do príslušnej kolónky v komentáry, a skype síce mám, (mal by si ma nájsť ako morriardy) ale nepoužívam ho. preto by bolo fajn keby sme sa najprv cez mail dohodli kedy by sme sa "stretli" pretože ja mám skype vážene iba na okrasu :D ale rozhodne za kontaktovanie stojím, ľudí čo majú rovnaký hudobný vkus a záľubu v SW nepoznám veľa ;) Prajem pekný zvyšok dňa a úspešný nový týždeň :)

2 Kristen Kristen | Web | 12. listopadu 2012 v 16:10 | Reagovat

Takže Baker s ranenou pýchou sa stratil to je ale smolka. Helmy nemali chybu dokakali sa ale dobrá správa môžu dýchať aj bez nich. No a záver :D Super chce to ďalšiu časť

3 Sheppard Sheppard | E-mail | Web | 14. listopadu 2012 v 18:24 | Reagovat

Čím dál napínavější.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama