Vitajte na mojom blogu My Fantasy Writing. Nájdete tu moje poviedky, epickú hudbu, obrázky atď. Budem Vám vďačný za úprimné komentáre a hodnotenie. Váš Dan ;)






Som iba človek - 11. časť

2. února 2013 v 16:00 | Dan
"Nie! Prestaňte!" vykríkla zlatovlasá Carly a začala sa celou silou vzpierať.
"Upokoj sa. Inak tento svet opustíš prvá," udrel ju O'Sullivan rukoväťou pištole do tyla.
Carly bolestne zasyčala, no o malú chvíľku sa s rezignovaným výrazom pozrela priamo na mňa. "Shane."
Pozrel som sa na ňu a začala mnou lomcovať nervozita ako pred armádnymi skúškami. Čakal som na ten okamih, ktorý nastane o pár sekúnd.


"Teraz!" vykríkla a rýchlym chmatom sa dostala spod kapitánovho zovretia.
Neotáľal som ani sekundu, jednoduchým pohybom som Bakerovi vyrval blaster z rúk a podkopol mu nohy, ktoré mu okamžite vyleteli do vzduchu a pristál chrbtom na kovovej zemi. Ihneď som sa vyštveral na moje doráňané nohy, schytil jeho veľký blaster a namieril priamo na jeho hlavu. No stál som chrbtom kapitánovi a nevšimol som si, že medzitým opäť získal kontrolu nad Calry, ktorá ležala pod ním. Namieril na mňa, ale Carly v poslednej snahe zachrániť ma vyslobodila svoje ruky a udrela ho priamo do tváre. No O'Sullivan stihol vystreliť.
Z malej zbrane vyletel enormne mohutný laser, ktorý mal prešpikovať môj chrbát. No našiel si niečo iné. Ucítil som nehoráznu pálčivú bolesť ľavej ruky, keď vtom mi veľký blaster zostal visieť iba v pravej. Pri svojej nohe som zbadal ležať nehybné predlaktie mojej paže. Pozrel som sa na hrôzostrašnú kýpeť končatiny a zvrieskol som od úľaku. Aj napriek tomuto zraneniu, ktoré ma vystrašilo ako tá najväčšia masakra na svete, sa mi odtiaľ nehrnulo priveľa krvi, keďže mi laser svojou nehoráznou teplotou ranu aj čiastočne zacelil. Zdúpnel som zdesením a z pravej ruky mi vypadol ťažký blaster, ktorý na kovovej lesknúcej sa podlahe zacingal, ako keď pevné kováčske kladivo narazí na tvrdý povrch nákovy. Od bolesti sa mi podlomili nohy a padol som na kolená, stláčajúc si zmrzačený zuhoľnatený pahýľ zdravou rukou. Syčal som a môj priškrtený hlas sa zarezával do uši bezbrannej Carly.
Tá už nedokázala dlhšie počúvať môj nárek, pozbierala všetky sily a svojim tvrdým opancierovaným kolenom kopla kapitána do semenníkov. O'Sullivan sa z nej s preukrutným bolestným výrazom skotúľal a aj napriek tomu, že mal ústa kvôli návalu bolesti otvorené dokorán, nevydal ani hláska. Vzduch sa mu zasekol niekde v polovici hrdla a začal kašľať.
Carly sa rýchlo zodvihla, uchopila svoj malý blaster do tenkých, mierne žilnatých rúk a pripravila sa na vykonanie ortieľu, ktorý si kapitán zaslúžil. Zrazu som zazrel ako ma Baker prekročil, pozdvihol svoju zbraň a namieril na Carly. V rýchlosti som skusmo zahmatal na mojom lýtku, dúfajúc, že moja dýka tam stále je, a keď som ucítil jej chladnú čepeľ, na tvári sa mi zjavil oduševnený úsmev. No ten náhle pohasol, keď som začul výstrel a uvidel, ako sa Carly rúti k zemi. Zaznelo hlasné zadunenie jej hlavy o zem, preto som nevedel, či je mŕtva, alebo len odpadla.
Naplnila ma chuť po pomste, suverénnosť týchto dvoch naničhodníkov mi už liezla na nervy. Tackavo som sa postavil, preniesol váhu na zdravú nohu a z celej sily som zabodol mohutnú dýku Bakerovi do krku. Jej ľadovo ostrý hrot sa ukázal na opačnej strane. S potešením som dýku oblúkovitým pohybom vytiahol, pričom som sa otočkou presunul pred neho, diera v krku sa ešte viac otvorila a začala z nej striekať rubínovočervená tekutina. Rukoväť dýky som uchopil v dlani zdravej ruky a postrčil Bakera dozadu. Ťarbavým krokom zacúval pár stôp no o pár sekúnd sa strepal na tvrdú podlahu. Za normálnych okolností by sa mnou hrnul pocit zadosťučinenia, no pri myšlienke na Carly, rozvalenú na zemi v neveľkej kaluži krvi, ma zmáhal akurát tak strach. Obrátil som sa no scéna, ktorú som uvidel bola rovnaká ako pred niekoľkými sekundami. Na dlážke sa zvíjal kapitán, prežívajúci neovládnuteľnú tortúru a bolesť, a tesne vedľa neho sa nachádzala nehybná Carly. Z puzdra na opasku som vytiahol svoju blasterovú pištoľ, dokríval ku schúlenej mužskej postave so škrobenou kapitánskou čiapkou na groteskne malej hlave a rukoväťou ho udrel do spánkovej kosti. Ruky, ktoré si tlačil na semenníky náhle zmeraveli a ľahli na lesknúcu sa podlahu, rovnako ako zvyšok jeho tela.
Už by som si vydýchol, nebyť mojej nevládnej priateľky povedľa. Ležala na bruchu, na chrbte som nevidel žiadne zranenie, preto som ju otočil. To čo som zazrel, mi vyrazilo dych z pľúc, no, našťastie, od úľavy. Laser zasiahol iba časť jej ramena, z ktorého prúdili cícerky krvi, vytvárajúce mláku na zemi.
"Carly, láska!" zatriasol som ňou. "Preber sa!"
Nereagovala. Začal som panikáriť a lomcoval s jej telom ako s mechom obilia. "Carly! Preber sa!" zopakoval som no stále nič. Zostala len jediná možnosť. Dal som jej šťavnatú facku na pravé líce, vtom sa jej oči otvorili a hľadeli priamo na mňa.
Poobzerala sa okolo svojimi svetlomodrými očami. Keď uvidela na zemi ležať dve nevládne tela sprisahancov, vydýchla si a spadol jej kameň zo srdca.
"Och, Shane. Nikdy som nebola taká rada, že niekoho vidím," objala ma no vtom zasipela od bolesti ako ranené vtáča. "Strašne to bolí," posťažovala sa s bolesťou na tvári a jemným bruškom prsta sa dotkla rany. Zasyčala ešte hlasnejšie.
"Máš čo hovoriť," prehodil som s mrzutým hlasom a pozdvihol ľavú ruku.
Keď Carly uvidela pahýľ mojej končatiny zblízka, zvraštila bledú tvár a pokrčila malým končistým nosom. "Toto treba čím skôr ošetriť," ukázala na kýpeť mojej ruky, no ja som pokrútil hlavou.
"Prvoradá si tu ty. Ako vidíš, si tu jediná, ktorá vie pilotovať," začal som racionálne uvažovať, aby som ju presvedčil, a pokračoval, "a keďže sa z tejto planéty musíme vypariť čo najskôr, si veľmi dôležitá. A to som ešte nezačal, aká dôležitá si pre mňa."
Aj napriek bolesti, ktorá lomcovala jej ramenom sa pousmiala. "Tak dobre, pán nepremožiteľný."
Pobozkala ma, no náhle sa loďou prehnal otras. V mojich očiach sa zjavilo prekvapenie a strach.
"Doparoma!" skríkol som sa vyštveral sa na nohy, no ďalší náraz ma prinútil schýliť sa a pridržať sa zdravou rukou zeme.
"Čo to je?" spýtala sa blondína vystrašene.
"Naši dobrí známi," precedil som pomedzi zuby s nechuťou. Pri pomyslení na temné siluety statných tvorov mi prišlo zle.
"Carly, ošetrovanie musí počkať. Okamžite bež k pilotnému mostíku a štartuj. Nemáme veľa času. Boh vie, čo na nás ešte vytiahnu," úpenlivo som ju posúril a pridržiavajúc sa stien som postupoval ku schodisku, ktoré viedlo na hornú palubu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kristen Kristen | Web | 3. února 2013 v 20:10 | Reagovat

No tak pekný opis boja, to s tým, že Shane prišiel o ruku bol zaujímavý ťah s tvojej strany ale páčilo sa mi to. Svine pomreli čo je dobré, len nech sa dostanú z tej planéty

2 C.V.O.K. C.V.O.K. | E-mail | Web | 5. února 2013 v 9:33 | Reagovat

Wááá :D Toto mi chýbalo! Ten adrenalýn! Tá akcia! Muhahah, ďakujem bohom že si späť :)
A síce to je jedna extra nepríjemná časť... Prísť o ruku... Kriste pane, neviem si to predstaviť no ty si to opísal tak bravúrne, že mi z toho až vstávali vlasy dupkom a potom chudák Carly. Shane má ranu aspoň "zacelenú" zatiaľ čo ona krváca a... Ty to raz nemôžeš seknúť normálne čooo? Ťa neskutočne baví ťahať ma za nos! Prestavť vždy v tom najlepšom. Aaaagŕŕŕŕ... :DDD POkračovanieee :D Už aby bol víkend... :D

3 Dan Dan | E-mail | Web | 5. února 2013 v 14:38 | Reagovat

[1]: [2]: Ďakujem vám obom za komentár, zakaždým ma veľmi potešíte a povzbudíte :) som rád, že sa Vám táto časť páčila :) C.V.O.K a prepáč za to sekanie :D ale celkom ma to baví :D

4 Sheppard Sheppard | E-mail | Web | 17. února 2013 v 23:01 | Reagovat

Wau, tak tohle byla trochu hardcore kapitola. Napínavá, akční, zkrátka tak jak má být. Docela svým postavám zaváříš, je mi jich líto. :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama