Vitajte na mojom blogu My Fantasy Writing. Nájdete tu moje poviedky, epickú hudbu, obrázky atď. Budem Vám vďačný za úprimné komentáre a hodnotenie. Váš Dan ;)






Čas si nás bude pamätať - 10. kapitola - Krst mečom - 2. časť

2. března 2013 v 16:00 | Dan |  Čas si nás bude pamätať
"Nie!" skríkol Chris a rozbehol sa tak rýchle ako len vládal. Vytiahol jeden z malých nožov upevnených na lopatke a hodil ho mužovi do chrbta. Bandita bolestivo zasyčal, otočil sa s namosúreným obličajom a vytiahol si dýku spomedzi lopatiek, ktorú odhodil vedľa malátne rozvaleného Garretta.


Chris sa, bežiac po trávnatej lúke, mokrej či už od krvi, alebo večernej rosy, vrhol k zemi a šmykom preletel bojovníkovi okolo nôh. Mečom mu vyrezal hlbokú ranu na lýtku. Muž sa na nohe neudržal a padol na koleno. Hnedovlasý ozbrojenec sa postavil a s nepríčetným výrazom v tvári odsekol banditovi jeho hnusnú, zarastenú hlavu. Z pahýľu jeho krku vystriekla fontána krvi a telo sa nemotorne rozčapilo na zemi.
Chris neotáľal ani sekundu, pristúpil k svojmu bratovi a pokľakol. Obrátil ho. Pri pohľade na jeho mladú tvár odvrátil zrak. "Preboha," zaúpel , zavrel oči a pritlačil si bruška palcov na rohovky. Zabránil tak slzám ľútosti, aby mu vyhŕkli z očí.
Rezná rana na Garrettovej tvári sa tiahla od brady, cez pery až k oku. Koža, lemujúca krvácajúci rez zašpinený od hliny a trávy, bola na okrajoch vyhnutá smerom von.
"Garrett, počuješ ma?" spýtal sa Chris plačlivo.
"Mhm," zabručal mladík a zvraštil čelo.
"Alice!" zakričal hnedovlasý muž do davu, ktorý revúc bojoval s mrzkými nepriateľmi. Postavil sa a hľadal ju očami. "Alice, poď sem!" zvrieskol a zamával na ňu, keď ju uvidel. Tá si ho ihneď všimla, rozbehla sa k nemu, presekávajúc si cestu nepriateľmi.
Keď sa vytlačila spomedzi bojovníkov a uvidela Garrettove telo ležať na zemi, spomalila. Zatvárila sa zhrozene a pri pohľade na jeho tvár zavrela oči. "Čo sa stalo? A čo tu vlastne robí?"
"To sa ho spýtaš sama," zamrmlal si Chris popod nos. "No teraz potrebujem tvoju pomoc. Vezmi ho do pevnosti. Potrebuje ošetriť najrýchlejšie, ako to pôjde."
Čiernovláska ochotne prikývla, postavila sa a prevzala mladíkove telo z Chrisových svalnatých rúk.
"Udržíš ho?" spýtal sa starostlivo a chytil ju za rameno.
"Nie som až taká baba. Neboj sa. Bude v poriadku," povzbudila ozbrojeného muža a vykročila.
Chris sa smutne usmial a hľadel na Alice, až kým mu nezmizla v pomaly sadajúcej hmle.

Mužov na bojisku bolo čím ďalej, tým menej. No čím viac sa riedili nepriateľské rady, tým viac ubúdalo aj z obrancov, ktorí boli ochotní riskovať život za svoj domov. Úplne zbytočne zomierali otcovia, bratia a synovia, len kvôli krvilačnosti a neľudskosti tejto lesnej zberby.
Lúka sa čiastočne vyprázdnila a bojovníci sa rozprestreli do okolia. Jedni bojovali vo vysokej tráve, zatiaľ čo im dopomáhali strelci, ktorí sa v nej skrývali. Druhí sa poschovávali za ešte nepodpálené veľké balíky slamy. Ďalší sa kryli za polorozpadnutými tlejúcimi budovami, ktoré zdevastovali banditi. K nim patril aj Chris s Diegom.
Po tom, čo sa počet nepriateľov preriedil, sa k sebe dostali a bojovali bok po boku. Teraz spočívali za malou polorozpadnutou chatrčou. Podarilo sa im z nej vybrať ešte ohňom nezasiahnutý, veľký pracovný stôl, ktorý prevrátili na bok a opreli o zvyšok betónových základov. Čelili skupinke niekoľkých ozbrojených mužov s bujným svalstvom. Nepoznali ich počet, no vedeli, že rozumnejšie bude, ak zvolia defenzívnu taktiku.
Ich obrana spočívala v bezprostrednom pálení na nabiehajúcich nepriateľov, či už malou kušou, odstreľovacou puškou, alebo Chrisovou pištoľou a vrhacími nožmi. No nemohli sa takto brániť večne. Vždy, keď vykukli z úkrytov a zastrelili niekoľkých útočiacich banditov, vzduchom sa prehnali hlučné výstrely a do dreva sa zaryli ostré kovové guľky.
Tak tomu bolo aj teraz. Chris a Diego sa nemohli vykloniť dlhšiu dobu, pretože zvuky výstrelov neutíchali. Z rohov na nich vyskočil už nejeden muž, ktorého museli zabiť na blízko a zároveň sa kryť pred strelami.
"Už to dlho nevydržíme," snažil sa Chris prekričať rámus, ktorý vytvárali hlučné zbrane.
"Nevrav," zareagoval Diego ironicky.
"Musíme niečo vymyslieť," pokračoval hnedovlasý muž a vykukol spoza stola. Uvedomil si, že spravil hlúposť, keď mu tesne pred tvárou preleteli triesky z dubového stola.
Španiel sa na chvíľu zamyslel a o pár sekúnd vyhlásil: "Mám nápad."
"Aký?" opýtal sa Chris, no Diego ho už nevnímal a s vervou sa pustil do snovania svojho plánu.
Vytiahol svoj malý jednoručný meč z koženej pošvy a začal ním hĺbiť dieru do stola, ako keď sa niekto snaží prevŕtať korok na víne. Po pár namáhavých pokusoch to vzdal, namosúrene vzal do rúk odstreľovačku, jej hlaveň priložil k malej priehlbine, ktorá v stole vznikla a vystrelil. Stôl sa pod náporom veľkého kalibru takmer zrútil k zemi, no betónové panely ho podopreli. Prstom vyčistil vzniknutú dierku a priložil k nej oko ako ku kľúčovej dierke. Skúsil cez ňu prestrčiť prst, no keď sa do stola zarylo niekoľko ďalších guliek a šípov, zľakol sa a uponáhľane ho vytiahol. Vystrašila ho myšlienka, že by mu niektorá zo striel rozmliaždila ukazovák.
Chris sa šťavnato zasmial nad Diegovym výrazom, pripomínajúcim tvár malého chlapca, ktorý čelí svorke rozzúrených vlkov.
Španiel na neho hodil nevraživý pohľad a neodvracajúc z neho oči, znova chytil meč do ruky a ostrím zväčšoval dieru. Keď s ňou bol spokojný, schytil do ruky kušu, vystrčil šípku, upevnenú na jej tele a precízne zamieril. Ozvalo sa tiché šklbnutie tetivy a šíp vyletel z malej dierky. Preletel pár metrov a zasiahol banditu, ktorý sa vykláňal spoza menšieho štósu narúbaného dreva. Pousmial sa nad svojim vynálezom a dôležito sa pozrel na Chrisa, čakajúc pochvalu.
Chris uznanlivo kývol hlavou a zamrmlal: "Originálne."
Vymenili si svoje miesta, pretože prišiel čas na Chrisovu pištoľ. Podobným spôsobom vystrčil hlaveň svojej zbrane a zastrelil niekoľkých banditov. Jeden, ktorý sa skrýval najbližšie, vybehol zo svojho úkrytu. Hnedovlasý ozbrojenec opäť namieril, snažiac sa ho zasiahnuť, kým k nim pribehne, no zásobník bol prázdny. Viac nábojov pri sebe nemal a preto uchopil svoj meč, zdobený vlčou hlavou na krížovej záštite, a pripravil sa na výpad. Keď začul mužove kroky hneď za stolom, vyrútil sa na neho ako lev na svoju korisť, a jedným ľahkým bodnutím mu prepichol brucho. Schytil jeho nevládne telo a stiahol ho do úkrytu. Kým Diego kryl ich pozície odstreľovacou puškou, Chris prehľadal mŕtve telo.
"Pozri sa, čo mal pri sebe náš kamarát!" vykríkol rozjarene a v ruke držal granát.
"Dávaj pozor a drž ho opatrne. Nevieš, aký je ten granát starý," pokarhal ho Diego.
Vtom ich zrak upútalo niečo iné. Niekoľko metrov na ľavo od nich sa k druhej budove prikradli traja bojovníci, ktorí ani zďaleka nepripomínali banditov. Boli to muži z Aramusu.
Snažili sa Diegovi a Chrisovi niečo vysvetliť pomocou jednoduchých signálov, no oni to nepochopili.
Jeden z nich vykukol spoza rohu ako znamenitý špión, ukázal prstom na španiela a hnedovlasého bojovníka a čo najrýchlejšie sa rozbehol k ním. Ani vtáčik by nestihol zašvitoriť a vzduch rozrezalo niekoľko guliek. Muž sa prikrčil, náboje sa zarezávali do zeme tesne vedľa jeho nôh, no nakoniec si jeden našiel aj jeho lýtko. Zrútil sa k zemi, vzduchom sa naďalej ozývali letiace náboje, bzučiace ako roj agresívnych včiel, a zavŕtavali sa do mužovho svalstva. Jeho telo zmeravelo, keď sa z neho začali valiť prúdy krvi.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 KRISTEN KRISTEN | 4. března 2013 v 21:30 | Reagovat

Garetta mi je ľúto sáď sa dá do poriadku a veď jazvy sú sexy :) Diego a Chri boli zohraní tým a to sa mi veľmi páčilo a ten koniec no teším sa na sobotu keď pribudne ďalšia časť

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama