Vitajte na mojom blogu My Fantasy Writing. Nájdete tu moje poviedky, epickú hudbu, obrázky atď. Budem Vám vďačný za úprimné komentáre a hodnotenie. Váš Dan ;)






Čas si nás bude pamätať - 10. kapitola - Krst mečom - 4. časť

16. března 2013 v 16:00 | Dan |  Čas si nás bude pamätať
Chris a Diego začali obchádzať drevený zrub, a čím väčšmi sa blížili k zhluku pochabých lúpežníkov, tým opatrnejšie našľapovali na vŕzgajúci štrk, obkolesujúci chatrče. Začuli druhý výstrel vylúdený z Eduardovej pištole. O pár sekúnd už boli na rohu polorozpadnutej chalúpky a vykukli na banditov. Tí o nich nemali ani najmenšieho tušenia a všetci mierili na jedno miesto, čakajúc, kedy sa z úkrytu vykloní Eduard. Chris opatrne vytiahol posledné dve nože z puzdra na chrbte a úkosom pozrel na Diega, ktorý v rukách zvieral veľkú pušku. Španiel prikývol a obaja sa rozbehli naskrz nebezpečenstvu, ktoré im hrozilo, priamo k svojim nepriateľom. Nevyvolávali príliš zbytočný rozruch a ani necekli. Ovládli svoj hnev a bežali s pripravenými zbraňami bez vydania jediného pokriku. Vďaka tomu si ich banditi všimli až v poslednej chvíli a pre troch z nich to bolo to posledné, čo vo svojom nezmyselnom živote plného nerozumu zazreli. Dvaja muži padli na zem s vrhacími nožmi zabodnutými hlboko v krku. Trávnatú zem pokropila čerstvá karmínová krv. Tretí muž nestihol ani zachrčať a skončil s veľkou oceľovou guľkou v mozgu.


Diego zahodil svoju prázdnu pušku a siahol dlaňou k rukoväti malého jednoručného meču. Rovnako sa zachoval aj Chris a pevne uchopil svoju zbraň tesne pod krížovou záštitou, zdobenou vlčou hlavou so smaragdovými očami. Z chrbta si sňal svoj mandľový štít, ktorého preliačiny po guľkách a šípoch sa už začínali vyrovnávať, ako keď sa po ošetrení zaceľuje nepekná rana.
Keď sa už všetky oči upierali na nich, nechali tiecť svoje emócie a zarevali na okolitú krajinu. Niektorí z banditov mierne cúvli, či už od úľaku, alebo z taktického dôvodu. Pohnútky k ich činom boli nepochopiteľné, najmä k drancovaniu nevinných osád. Títo banditi sa nedali nazvať ľuďmi, ba ani zvieratami. Boli to obyčajné netvory.
Chris si letmým obzretím všimol Brucea, ktorý im so svojím kováčskym kladivom vztýčeným nad hlavou beží na pomoc. Prvý zásah mrzkým lúpežníkom uštedril Chris. Meč rozčesol temeno mužovej hlavy a spolu s tmavou krvou a kúskami mozgu na zem padlo aj niekoľko pramienkov dlhých mastných vlasov. Ďalšiemu banditovi preliačil tvár svojím štítom, muž padol na zem a z jeho roztvorených úst, plných hnijúcich pahýľov, sa vykotúľalo zo päť zubov. Ďalší bolestný výkrik, pretínajúci okolitý vzduch plný smradľavého čmudu, patril mužovi na ľavo. Diegov meč mu prebodol brucho. Španiel sa následne pousmial a chvatným šmahom ruky rozrezal jeho trup skoro na polovicu. Z otvoru vyleteli zapáchajúce vnútornosti, ktoré sa rozpľaskli na zemi. Všetka krv, rozprestierajúca sa navôkol, sa začínala zrážať a vytvárať čierne machule, na ktorých sa všetci muži kĺzali.
Práve, keď k ním dobehol Bruce, sa vzduchom ozval výstrel, ktorý však neprišiel od banditov, ale od Eduarda, ktorý takisto bežal k ním. Muž s námorníckou čiapkou na hlave zasiahol lúpežníka, ktorý svojou zbraňou mieril na prichádzajúceho kováča.
Bruce sa mocne rozmáchol svojím mlatom a zasiahol banditovu kotrbu. Rozmliaždil mu lebečné kosti a muž dopadol s groteskne zdeformovanou hlavou na zem.
Štyria obyvatelia Aramusu sa predierali spleťou nepriateľov, ktorým čelili. Boli prekvapení ich skutočným počtom. Za nimi už ležalo niečo nad pol tucta mužov, no stále prichádzali noví nepriatelia, plní čerstvých síl. Odkiaľ sa stále berú? pýtal sa sám seba Chris. Každého padlého lúpežníka nahradil ďalší, akoby vyliezali z neďalekých podzemných nôr.
Verva štyroch neohrozených bojovníkov neustupovala a naďalej mrzačili útočiace telá, až kým sa okolím nerozľahol kvílivý výkrik. Chris ten hlas rozoznal od ostatných a pozrel sa na pravo od seba. Na zemi ležal Eduard, ktorému jeden z bojovníkov páral brucho. Od bolesti kričal a švihal svojou hlavou zo strany na stranu. Jeho námornícka čiapka sa skotúľala niekoľko stôp od neho.
Keď túto neľútostnú masakru uvidel Bruce, rozbehol sa vrieskajúc k Eduardovi ako zmyslov zbavený. Zúril a ceril zuby na banditu. "Hej, ty pľuha, nechaj ho!" nadával.
Bandita sa na neho pozrel, no za maličký okamih mu čeľusť rozdrvil hromový náraz kováčskeho mlatu. Prudko mu šklblo hlavou a Bruce začul, ako sa mu lámu väzy. Z úst mu vyleteli zuby a jeho telo odletelo rovno za nimi, ako keď hladný pes loví otravnú mačku.
Všetci z obrancov pevnosti zostali stáť ako prikovaní, hľadiac na zmrzačené telo svojho spolubojovníka. Obzvlášť ťažké to bolo pre kováča, pre ktorého bol Eduard ako brat. Zaťal zuby a funel od zlosti. Hnev prekypoval jeho telom. Náhle sa obrátil a rozbehol rovno oproti tlupe banditov. Keď Chris a Diego videli, ako všade navôkol rozhadzuje svojím zakrvaveným kladivom a bezmyšlienkovite láme kosti, pridali sa.
Po chvíľke boja sa adrenalín, ktorý pred chvíľou oplýval ich telami, vytrácal a lúpežníci ich tlačili späť. Chris pocítil v srdci pocit, akoby ho niekto bodol dýkou, keď pozeral na Bruceove telo, letiace k zemi. Jeden z banditov ho udrel hlavicou zbrane do spánku a kováč omdlel. Pohltili ho obavy. Ich plán im nevychádzal. Zlyhávali.
Zlom v Chrisovej odvahe nastal, keď sa Diego snažil uskočiť pred nepriateľovým výpadom, no potkol sa o kus dreva a padol na zem. Snažil sa rýchlo postaviť, no veľká zakrvavená čižma ho pritlačila naspäť k zemi.
Chris sa príliš zapodieval tým, čo sa deje navôkol a nevenoval pozornosť mužom, ktorým práve čelil. V boku zacítil trpkú bolesť, a keď sa letmo zadíval dole, uvidel štíhli dlhý meč zabodnutý vo svojom tele.
"Argh," vyšlo z neho a pritláčajúc si dlane k rane, padol na zem. Do chrbta mu po dopade udrelo niekoľko malých kameňov. Už nemal síl bojovať. Poobzeral sa okolo seba. Na ľavo od neho ležal Diego a na pravo Bruce. Natiahol ruku ku kováčovi, ktorého mdlé telo ležalo na trávnatej zemi. V ruke stále kŕčovito zvieral svoje kladivo, no jeho viečka boli zavreté. Žil, no len dovtedy, kým mu jeden z urastených bojovníkov neprebodol srdce svojou kopijou.
"Nie!" skríkol Chris. Cítil sa, akoby sa jeho vedomie chcelo oddeliť od svojho tela a začali ho zmáhať mrákoty. Z posledných síl pozrel na ľavo a zahľadel sa na svojho priateľa, ktorý sa nemohol vymaniť z nepriateľovej poroby. Udieral mu päsťami do nohy, snažiac sa zlomiť mu ju, no márne. Lúpežník sa iba pohŕdavo zasmial a vytiahol z puzdra pištoľ.
"Nie, Diego..." vydal zo seba Chris, no ďalej už nevládal. Posledné, čo vedľa seba videl, bol bandita, ktorý na jeho priateľa mieril zbraňou a chystal sa ho zastreliť. Vtom Chrisa pohltila prichádzajúca čierňava a jeho viečka sa zavreli.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Kristen Kristen | 17. března 2013 v 20:02 | Reagovat

Klaniam sa pred tvojím talentom. Úžasne si opísal boj a neštetril si na brutálne scény, napr. smradľavé vnútornosti. Mrzí ma, že ich plán nevyšiel a že každého dostali. Teda neviem ako dopadne Diego, no dúfam, že španiel prežije a som zvedavá kde sa preberie Chris.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama